Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Preto na mňa zazeráš, že som dobrý? /22. 8. 2018/

Keď som bol v Izraeli s ďalšími deviatimi kňazmi, často sme prechádzali cestou z Betlehema do Jeruzalema popri hrobe Ráchel, kde nás zastavovali kvôli kontrole. Blízko tohto miesta sme videli stále postávať mužov pri ceste. Jeden z nás poznamenal: “Sú ako naši cigáni, ktorí postávajú pri plote a často nič nerobia.” Hneď nám bolo vysvetlené, že to nie je celkom tak: “Postávajú a čakajú. Jeruzalemčania prídu ich vyzdvihnúť a ponúknu im na ten deň prácu.” Presne to, čo sme počuli v dnešnom podobenstve o vinici. Hospodár prechádzajúc námestím v rôznych hodinách najíma postávajúcich robotníkov. Zo slov Ježiša môžeme vybadať, že nejde o lenivých robotníkov, ale tých ktorých ešte doteraz nikto nenajal. Teda pripravených pracovať. Hneď ako dostali pozvanie, chytajú sa práce. Do tohto momentu je všetko ako má byť. Až keď príde moment odmeňovania za vykonanú prácu nastáva problém. Hospodár chce dať každému rovnako, tak ako bolo dohodnuté: denár, cena celodennej práce a hodnota, ktorú potrebovala rodina na živobytie. Pre nás, ktorí sme zvyknutí hodnotiť svoju prácu sa nám tiež môže zdať nespravodlivé rozhodnutie hospodára. On však vysvetľuje veľmi dobre, prečo tak koná. Chce byť dobrotivý aj voči tomu poslednému. Ale zároveň odpovedá na otázku: Odkiaľ pochádza toto šomranie a nespokojnosť pracovníkov? Nazýva to jasne slovom: ZÁVISŤ! Slovami samotného hospodára: “Či na mňa zazeráš, pretože som dobrý?” Závistlivý človek pozerá len na svoj vlastný zisk. Takýto človek nemá radosť z dobrosrdečnosti hospodára, pretože ho jeho osoba a ani vlastní spolupracovníci vôbec nezaujímajú. Hľadí len na vlastný zisk alebo vlastná strata. Vzťah medzi ním a hospodárom je pracovným vzťahom. A on je ten, ktorý má dať mzdu bez toho aby ho oklamal. Takto vidíme, ako Boh hľadí na človeka. Nechce aby sa vzťah medzi ním a človekom stal pracovným vzťahom. Chce vykoreniť z človeka túžbu merať svoj vzťah voči Božiemu kráľovstvu. Všetci ľudia sme na tom istom, pretože všetci sme zhrešili. A Boh nás volá v rôznych situáciách pracovať na diele Božieho kráľovstva. Preto skúsme hľadieť na veľkosť Božej dôvery voči nám slabým hriešnikom, keď nám zveruje prácu; ale aj na veľkosť Božej štedrosti, ktorú si často nezaslúžime svojou prácou. Teda hľadieť na Boha a nie na seba. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie