Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Jána som dal ja sťať. Kto je teda ten, čo o ňom počúvam také veci? /27. 9. 2018/

Herodes chcel vidieť Pána Ježiša; bola to však falošná zvedavosť, ktorá si nezaslúžila, aby bola uspokojená. A dnes, napriek postupujúcej laicizácii čo odkresťančovaniu života, sme svedkami vzrastu záujmu o postavu Krista. Vynikajúci spisovatelia, básnici, filmoví režiséri – dokonca aj neveriaci, stále sa zaoberajú témou Evanjelia. Samozrejme, táto téma sa teší záujmu, knihy sa rozoberú a pred obrazovkou sa zhromažďujú zástupy divákov. Avšak nie vždy motívy tejto zvedavosti sú úprimne náboženské. Máme dojem, akoby aj veľa katolíkov bolo unudených svojim katolicizmom. Chceli by vidieť Krista – ale nejakého iného Krista. Chceli by sa dočkať vo svojom náboženstve niečoho nového; dokonca ani nie natoľko niečoho nového, lebo veď Cirkev sa stále „obnovuje“ – ale chceli by počuť a vidieť niečo úplne iné, či priam opačné ako to, čo doteraz vidia a počujú. Duchovní pastieri nás povzbudzujú, aby sme sa zapájali do života a činnosti Cirkvi, aby sme preberali zodpovednosť za jej osud; ale my často hľadáme v živote Cirkvi skôr senzácie: našu zvedavosť vzbudzujú také veci ako kňazstvo žien, manželstvo kňazov, zlikvidovanie spovede a pod. Dalo by sa to definovať ako pozeranie do Cirkvi cez kľúčovú dierku – ale nie ako skutočná naša prítomnosť v Cirkvi. Dnes je čoraz viac praktických možností, aby sme sa dôkladnejšie mohli zahľadieť na postavu Krista a poznávať jeho náuku. Ľudia sa naháňajú za knihou Sv. Otca „Prekročiť prah nádeje“, či tiež za novým „Katechizmom katolíckej Cirkvi“ – ale či s dali námahu pozorne prečítať tieto publikácie? A nakoniec: niet skutočného poznania Ježiša, ak nespôsobí v nás obrátenie a zmenu života. Kristus to je priepasť plná svetla, a kto sa k nej priblíži, musí do nej skočiť (F. Kafka). Ibaže nám chýba k tomu odvaha. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie