Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. RADIM - GAUDENCIUS /12. 10. 2018/ biskup (10.-11. stor.)

SV. RADIM - GAUDENCIUS biskup Sv. Radim (lat. Gaudencius, poľ. Radzim) pochádzal z českého rodu Slavníkovcov a bol nevlastným bratom sv. Vojtecha. Ležal na ňom tieň nemanželského dieťaťa, ale ten mu nezabránil v tom, aby bol verným spoločníkom sv. Vojtecha a významným služobníkom Cirkvi. Radim sa narodil niekedy medzi rokmi 960 a 970. Už od detstva si veľmi rozumel so starším bratom (po otcovi) Vojtechom a s ním pravdepodobne študoval na katedrálnej škole v Magdeburgu. S Vojtechom, ktorý sa medzitým stal pražským biskupom, šiel v r. 988 do Ríma so zámerom vykonať si púť do Svätej zeme. V Ríme vstúpil do benediktínskeho kláštora sv. Alexia a Bonifáca na Aventíne, kde bol pravdepodobne vysvätený za kňaza. V kláštore na Aventíne žil istý čas aj Vojtech, ktorý pre veľké ťažkosti v Čechách žiadal pápeža, aby ho uvoľnil z biskupskej funkcie. Pápež najprv súhlasil, ale v r. 992 poslal Vojtecha naspäť do Prahy. Ten šiel, ale pre neudržateľnú situáciu v Čechách sa o dva roky vrátil do Ríma. Pápež znovu poslal Vojtecha do Čiech v r. 996 s dovolením hlásať evanjelium pohanom, ak ho v Čechách neprijmú. To sa aj stalo. Už predtým, v jeseni 995, nepriateľskí veľmoži vyvraždili slavníkovský rod, z ktorého pochádzali Vojtech a Radim. Tento raz šiel do Čiech s Vojtechom aj Radim; neostali však v znepriatelenej rodnej krajine, ale pokračovali do Poľska na dvor kráľa Boleslava I. S jeho súhlasom odišli hlásať evanjelium pohanským Prusom pri Baltickom mori. Ich misia netrvala dlho. Dňa 23. apríla 997 pohania prepadli misionárov: Vojtecha zabili a ostatných stýraných prinútili odísť. Radim oznámil správu o Vojtechovej smrti kráľovi Boleslavovi a pokračoval v ceste do Ríma. Tam pravdepodobne s pápežom Silvestrom II. spolupracoval na zostavení Vojtechovho životopisu a v r. 999 prijal biskupskú vysviacku. Na jar r. 1000 pápež na podnet nemeckého cisára Ota III. a poľského kráľa Boleslava I. založil v Hnezdne arcibiskupstvo. Prvým arcibiskupom sa stal Radim. Na slávnostnom uvedení do tejto funkcie sa zúčastnil cisár Oto, kráľ Boleslav a mnohí ďalší veľmoži. Hnezdnianske arcibiskupstvo sa stalo základom poľskej cirkevnej správy. Ako sufragánne biskupstvá mu pápež priradil diecézy Kolobrzeg, Vroclav a Krakov. O účinkovaní Radima ako poľského arcibiskupa sa nezachovalo veľa správ. Bolo to rušné obdobie, kedy sa v Poľsku utvárali spoločenské a cirkevné štruktúry. Historik Gallus Anonymus píše vo svojej Kronike, že arcibiskup Radim v snahe o odstránenie neporiadku vyhlásil exkomunikáciu. Ale zo zachovaného textu sa nedá upresniť, proti komu a v akej veci. Niektorí historici predpokladajú, že týmto spôsobom zasiahol v prospech rímsko-latinského obradu proti zástancom rímsko-slovanskej liturgie, ktorá sa rozšírila na Visliansko z Veľkej Moravy. Ide však iba o nepodloženú mienku. Arcibiskup Radim-Gaudencius zomrel 14. októbra bližšie neurčeného roku, podľa niektorých historikov v r. 1011 alebo neskôr. Pochovali ho v Hnezdne. Avšak český kráľ Bretislav pri vojenskej výprave proti Poľsku v r. 1039 preniesol telesné ostatky sv. Vojtecha i jeho brata Radima do Čiech. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie