Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Bohumír (Gottfried) z Amiens, biskup /8. 11. 2018/ * okolo 1066 Moulincourte pri Soissons, Francúzsko † 8. november 1115 kláštor St-Crépin Soissons, Francúzsko Význam mena: chránený Bohom (zast. nem.) Atribút: biskupská berla

Svätý Bohumír (Gottfried) z Amiens, biskup Sv. Bohumír sa narodil okolo roku 1066 v Moulincourte pri Soissons (severovýchodne od Paríža) vo Francúzsku v zbožnej šľachtickej rodine Froda a Alžbety. Jeho rodičia dlhé roky nemohli mať dieťa. Raz ich navštívil opát Bohumír z kláštora na Mont-Saint-Quentin (východne od Amiens). Manželia sa mu zdôverili so svojím problémom. Opát im poradil, aby sa naďalej modlili, aby urobili sľub Pánu Bohu a podporovali chrámy. Aj sám prisľúbil modlitby. Manželia naozaj sľúbili, že ak sa im narodí dieťa, obetujú ho pre službu Bohu. Po roku sa im narodil syn, ktorému dali meno po opátovi Bohumírovi. Päť rokov ho vzorne vychovávali. Potom ho podľa vtedajšieho zvyku dali na výchovu do kláštora opátovi Bohumírovi. Chlapcovi sa život v kláštore zapáčil. V horlivosti a prísnosti nie raz prevýšil aj svojich učiteľov. Po dokončení štúdia sa rozhodol ostať v kláštore ako mních. Po zložení slávnostných sľubov bol okolo roku 1090 vysvätený za kňaza. V kláštore mal na starosti chorých, chudobných, hostí a iné potreby. V roku 1095 bol vymenovaný za opáta do kláštora v Nogente v Pikardii. Hoci nerád, predsa z poslušnosti voči biskupovi opustil Bohumír svoj kláštor a odišiel do Pikardie. Kláštor našiel v zlom stave. Bol spustnutý; niekoľko mníchov v ňom žilo vo veľkom neporiadku a bez disciplíny. Bohumír sa dal ihneď do práce. Začal opravovať kláštor, zaviedol disciplínu a poriadok. Obnovil hospodárstvo a pri kláštore vystaval dom pre biednych a nemocných, ktorých on sám potom ošetroval. Sám na seba bol veľmi prísny. Viacerí z mníchov nasledovali tento jeho vzor. Keďže chýr o svätosti jeho života sa rýchlo šíril, v roku 1104 ho jednohlasne zvolili za biskupa mesta Amiens (severne od Paríža). Sám Bohumír o tejto voľbe nič nevedel a keď sa dozvedel, bránil sa, chcel ujsť. No nedovolili mu to a naliehali, aby to prijal. Nakoniec so slzami v očiach privolil. Za biskupa ho vysvätil Manasses, remešský arcibiskup. Vzápätí sa Bohumír vybral peši a bosý do svojho biskupského sídla. Aj ako biskup zostal ponížený a prísny na seba. Navštevoval veriacich, povzbudzoval ich vo viere, podporoval chudobných, vdovy a siroty, bol láskavým otcom pre každého. No na druhej strane prísne napomínal a trestal neporiadky, ktorých bolo v jeho biskupstve viac než dosť. Medzi šľachtou, no aj medzi klérom panovala samopašnosť, povery, manželská nevera. Biskupova prísnosť niektorým veľmožom nebola po chuti, a tak sa rozhodli, že ho otrávia vínom. Podľa legendy biskup dal najprv psovi kúsok chleba namočený vo víne. Pes zdochol, no biskup sa zachránil. V roku 1114, keď videl, že neporiadky pretrvávajú, rozhodol sa zriecť biskupstva a odísť do kartuziánskeho kláštora. Svoje rozhodnutie oznámil na cirkevnej synode roku 1115. No zhromaždení biskupi to neprijali a kázali mu vrátiť sa. Vrátil sa teda a pokračoval v ťažkej úlohe. Pár mesiacov sa zodieral v namáhavej práci. Nenachádzal však pokoja. Túžil, aby ho nebo oslobodilo z tohto slzavého údolia. 16. júna 1115 zvolal synodu do Amiens. V júli sa zúčastnil na sneme v Chalons. Pri návrate sa zastavil v kláštore sv. Krišpína v Soissons, kde dostal zimnicu. Choroba sa zhoršovala a on cítil, že sa blíži koniec. Prijal sviatosti zomierajúcich a dňa 8. novembra 1115 zomrel vo veku okolo päťdesiat rokov. Pochovali ho v kláštornom kostole v Soissons. Na jeho hrobe sa stalo veľa zázrakov. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie