Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Rodokmeň Ježiša Krista, Dávidovho syna /17. 12. 2018/

Hoci Kristova božská prirodzenosť trvala od večnosti, jeho ľudská prirodzenosť mala židovských predkov. Krv, ktorá kolovala v jeho žilách, pochádzala z rodu kráľa Dávida skrze jeho matku, ktorá patrila do rodu tohto veľkého kráľa, hoci bola chudobná. Jeho súčasníci ho volali „Synom Dávidovým“. Ľudia by nikdy neboli prijali za Mesiáša niekoho, kto by nespĺňal túto nevyhnutnú podmienku. Ani sám Pán nikdy nepopieral svoj dávidovský pôvod. Iba potvrdil, že jeho príbuzenstvo s Dávidom nevysvetľuje vzťah jeho božskej osoby k Otcovi. Úvodné slová Matúšovho evanjelia naznačujú genézu nášho Pána. Starý zákon sa začína genézou neba a zeme pôsobením Boha, ktorý stvoril všetko. Nový zákon obsahuje inú genézu: opisuje obnovenie všetkého. Todokmeň uvádza Krista ako „druhého Človeka“, nie iba ako jedného z mnohých, ktorí pochádzajú od Adama. Lukáš, ktorý adresoval svoje evanjelium pohanom, odvodzuje pôvod nášho Pána od prvého človeka. Ale Matúš, ktorý písal evanjelium pre Židov, ho predstavil ako „Syna Dávidovho a Syna Abrahámovho“. Rozdielnosť rodokmeňov u Lukáša a Matúša je spôsobená tým, že Lukáš píšucí pre pohanov, uvádza prirodzený dôvod, zatiaľ čo Matúš, píšuci pre Židov, vychádza z prirodzeného pôvodu po kráľovi Dávidovi, aby objasnil Židom, že Pán bol dedičom Dávidovho kráľovstva. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie