Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Povýšenie sv. kríža

Povýšenie svätého Kríža /14. 9. 2018/

Povýšenie svätého Kríža V roku 326 sv. Helena našla v Jeruzaleme kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Jej syn, cisár Konštantín Veľký, dal na tom mieste v roku 335 postaviť veľkolepý chrám. Sv. Helena do tohto chrámu uložila polovicu nájdeného kríža a druhú polovicu poslala svojmu synovi do Carihradu. Cisár si však ponechal iba časť a druhú časť poslal do Ríma, kde ju dal uložiť do novopostaveného chrámu svätého Kríža. Na pamiatku týchto udalostí sa v Cirkvi začal sláviť sviatok Nájdenia sv. Kríža (2. mája). Časť sv. Kríža, ktorá bola v jeruzalemskom chráme, tam ostala až do roku 614. V tom roku kráľ Perzie Chosroes II. spustošil Mezopotámiu, časť Sýrie a Palestínu. Kresťanov povraždili alebo zobrali do zajatia. Mnohé poklady Cirkvi pobrali so sebou, medzi nimi aj svätý kríž. Perzský kráľ dúfal, že mu zaň kresťania vyplatia veľké výkupné, keďže vedel, že drevo kríža majú vo veľkej úcte. Vtedajší rímsky cisár Heraklius (610-641) poslal k Peržanom vyslancov s prosbou o mier. Tí ich však vysmiali a ani nepustili k sebe. Vtedy cisár, povzbudený carihradským patriarchom Sergiom vypovedal vojnu. Rozišiel sa so svojou nezákonitou manželkou, obliekol sa do kajúceho rúcha a postavil sa na čelo oduševneného vojska. Hoci ich bolo oproti pohanom málo, predsa dobyli Arménsko a mesto Gazall, v ktorom mal Chosroes svoj palác. Zrúcal chrám boha Slnka i kráľov palác. Daroval slobodu tisíckam zajatých Peržanov. Postupoval za utekajúcimi pohanskými vojakmi. Porazený Chosroes stále unikal, vláčil so sebou starého jeruzalemského patriarchu Zachariáša aj so svätým krížom. Napokon sa utiahol do opevneného mesta Seleucia pri rieke Tigris. Tam ustanovil za svojho nástupcu Medarsesa, syna svojej otrokyne. Keď sa to dopočul jeho prvorodený syn Sisroes, vzbúril sa proti tomu, uväznil svojho otca a dal ho zavraždiť. Kráľom sa stal on a požiadal rímskeho cisára Heraklia o mier. Vrátil Rimanom dobyté krajiny, kresťanov pustil na slobodu a vrátil aj poklady so svätým krížom. Cisár Heraklius spolu s patriarchom Zachariášom v roku 629 slávnostne vstúpili aj s celým sprievodom do Jeruzalema. Kríž uložili na oltár do chrámu, kde býval predtým. Udialo sa to 14. septembra 629. Tento deň sa potom začal sláviť ako sviatok Povýšenia sv. kríža. Niekoľko rokov potom mohamedánski Saracéni zaujali Jeruzalem. Aby svätý kríž znova nepadol do rúk nepriateľov Krista, preniesli ho do Carihradu. Z neho potom udeľovali východní rímski cisári čiastočky do jednotlivých chrámov ako relikvie. Sviatok Nájdenia sv. kríža sa v obnovenom liturgickom kalendári už nenachádza. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Bože, Ty si chcel, aby všetci ľudia boli spasení krížom Tvojho Syna; daj, nech pochopíme, že jeho smrť na kríži je víťazstvom nad smrťou a zaveď aj nás do slávy vzkriesenia. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov. Amen

(Záverečná modlitba z breviára)

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie