Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode /7. 8. 2017/

Pred nejakým časom som na dovolenke od jedného kňaza dostal otázku: “Načo stále myslíš? Si na dovolenke, treba vypnúť!” Poznáme to asi každý, keď neustále rozmýšľame nad tým: Čo nás čaká? Čo nesmieme zabudnúť? Čo nám treba ešte pripraviť? Aj teraz každý z nás má hlavu plnú takýchto myšlienok. Je to naše kráčanie po vode problémov a rôznych situácií. Niekedy kráčame ponad a niekedy sa v nich topíme. Skúsme si dať oktázku: Čo sa s tým dá robiť? Priam nádhernú odpoveď nám dáva evanjelium: Ježiš nasýtil zástupy chlebom a rybami. Aj keď predtým urobil mnoho zázrakov a rozmnožuje pokrm, otázka identity jeho osoby aj pre učeníkov zostáva stále nezodpovedaná. Jadrom vyššie uvedeného úryvku je teda predstavenie Ježišovej osoby, ale aj miesta, kde sa nachádza človek. tramonto-sul-mare_14925899_300x533.jpgV tejto situácii je Peter predstavený ako opravdivý človek, ktorý kráča cestou života. Voda tu môže symbolizovať životné situácie človeka, problémy a ťažkosti, trenice doma či v zamestnaní, nedostatok materiálneho zabezpečenia… Teda životné okolnosti, v ktorých nevieme, čo robiť? o čo sa oprieť? čoho sa chytiť? Peter, povzbudený Kristom, chce vykročiť skrz túto cestu s odvahou. Aj my sa niekedy podobáme Petrovi, ktorý s nádejou a odhodlanosťou vykročí na vodu. Ale niekedy sa podobáme Petrovi, ktorého táto voda, bez zázraku a pomoci zvonku, pohlcuje a my klesáme. Našťastie nám Peter ukázal, ako kráčať po vode. Nesmieme byť fascinovaní alebo prestrašení silným vetrom či hlbokou vodou. Ale hľadieť na Krista, ktorý stojí na tejto vode. On má moc, ktorou nás chce posilniť, aby sme mohli kráčať po vode. A ak aj v pochybnostiach nás bude voda pohlcovať, vytiahne nás von znovu a znovu. Uveďme si príklad: Často si vieme ospravedlniť našu neúčasť na sv. omši: návšteva prišla, vnúčence treba strážiť, zlé počasie, práca… Vtedy prežívame situáciu - či hľadieť na Krista a kráčať po mori alebo hľadieť do hĺbky mora a pomaly sa potápať. Predsa sú situácie, ktoré nás kňazov uistia, že je tu dosť uvedomelých kresťanov. Navštívil som jednu rodinu. Sedeli sme na terase a rozprávali. Na pozadí hralo katolícke rádio. V istom okamihu otec rodiny sa zastavil a hovorí: “Začína sa ruženec milosrdenstva, môžme sa pomodliť, veď to je len 15 minút a potom pokračovať v rozhovore.” Svedectvá poukazujú, že je možné skĺbyť kráčanie cestou života s neustálym hľadením na Krista. Skúsme to. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie