Hľa, ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety /9. 8. 2017/
Medzi vážne otázky, ktoré sa vyslovujú v súvislosti s blížiacou sa zimou či koncom roka, patrí i táto: Ako ste pripravení? Túto otázku často kladú redaktori cestárom, ktorí majú na starosti údržbu ciest v zimnom období. Podobne sa pýta Pán Boh aj nás: Ako ste pripravení? V evanjeliu odzneli tieto slová. O polnoci sa strhol krik: „Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!“ (Mt 25,6). Tieto Ježišove slová odzneli v čase, keď Ježiš poučoval zástupy v tichu hory. Krátko predtým poukázal na konanie dvoch mužov. Jedného z nich nazval nerozumným, pretože svoj dom staval na piesku. Druhého nazval rozumným, pretože sa rozhodol postaviť dom na skale. Zástupy porozumeli. Dom na skale vydržal príval vôd a silu vetra, kým dom postavený na piesku sa zrútil. Múdri sú tí, ktorí počúvajú Evanjelium a uskutočňujú ho. Nerozumní sú tí, ktorí tieto slová počúvajú, ale podľa nich nekonajú. Jedni si prinášajú so sebou olej, druhí iba prázdne nádoby. Olej je v živote žité Evanjelium. Kto nemá žiadny olej, neprináša so sebou nijaké skutky. Vážnosť týchto slov Ježiš vložil do príjemného ovzdušia svadobnej hostiny. Svadba samotná je niečo príjemné a nielen samotná rodina, ale všetci pozvaní sa na ňu pripravujú. Ježiš poukazuje na to, že keď sa vieme tešiť a radovať na príjemné udalosti, ktoré trvajú len chvíľku, o čo viac by sme sa mali zodpovednejšie pripravovať na radosti, ktoré nebudú mať konca. Často posúdime človeka, ktorý nepremýšľa. Zastavujeme sa nad počínaním takýchto ľudí a neraz sa spýtame: - Človeče, kde si mal rozum?! - Podobne i nerozumné panny vzali si síce lampy, ale olej si nezobrali. Nepripravili sa. Hľa, aká nezodpovednosť! V duchu týchto Kristových slov o rozumných a nerozumných pannách pouvažujme sami o sebe. Keby nás niekto nazval hlupákom a nerozumným človekom, dokázali by sme sa s ním súdiť a hnevať, alebo by sme si to aspoň vyprosili. Ale čo keď raz odznejú z úst samého Boha?! Aby sme nepočuli slová ženícha z evanjelia: „ Veru, hovorím vám: Nepoznám vás“ (Mt 25,12). Všimnime si tie panny, ktoré Ježiš chváli. Zaiste ich to stálo námahu vziať a zadovážiť si dostatok oleja do svojich nádob. Ale vyplatilo sa im to. Odmena ich neobišla. Čo to znamená pre nás? Všetci chceme byť rozumnými sluhami, ktorých Kristus chváli: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým“ (Mt 25,23). Ježiš vložil do našich sŕdc vzácny dar - dar viery. Tou našou lampou, ktorá má byť stále pripravená, ktorá má svietiť, je naša viera. Čím viac si uvedomujeme jej veľkosť, krásu, tým viac jej svetlo rastie. Iba zlodej vyhľadáva tmu pri krádeži, aby ho nebolo vidieť. Ale Kristus hovorí: „ Vy ste svetlo sveta... „ (Mt 5,14). Všetci musia vidieť naše svetlo viery. Kto neverí vždy, kto verí len vtedy, keď mu to prináša výhody, nemôže byť múdrou pannou. Dnešný neveriaci svet sa kriticky pozerá na nás, kresťanov. Keď neuvidí skutky našej viery, nikdy nezatúži nastúpiť do našich radov, zjednotiť sa s nami. Svietiace lampy v rukách panien to sú naše prežívané dni v spojení s Bohom. Koľko oleja je v mojej zásobe? Aký je stav v mojej duši? Aký postoj mám k modlitbe, k sviatostiam, k svätej omši, k bratom a sestrám? Pripravený kresťan je šťastný kresťan. Taký sa nestrachuje o zajtrajšok. Nebojí sa potupy, výsmechu. Neskrýva si tvár pred potupou a slinou. Svoju dušu často odovzdáva Otcovi. Vždy znova a znova. Život bez Boha, bez viery je nezmysel, šialenstvo. Život plný viery nám ukazujú rozumné panny. Dnešné storočie je presiaknuté neverou, tmou. A preto sa vás pýtam: Kto má vrátiť svetu radosť, stratenú vieru, ak nie práve my? My, ktorí sa udierame na hruď, že sme kresťania! Ak chceme odísť skutočne šťastní, urobme vážne rozhodnutie. Byť vždy pripravení! Ženích neprichádza, som zdravý, mladý, smrť je ešte ďaleko, ale som pripravený. Všetci zaiste poznáte spisovateľa Cronina. Viete, ako prišiel k viere? Zvláštnym a zaujímavým spôsobom. Ako mladý lekár pôsobil v jednej baníckej osade. Jedného dňa vybuchol v bani plyn a pod zemou ostala skupina 14 baníkov. Kým záchranné čaty robili, čo bolo v ich silách, celá osada sa horúčkovite modlila a prosila Boha o pomoc. Po piatich dňoch sa záchrancovia dostali k baníkom. Všetci boli veľmi prekvapení, že na tvárach baníkov nebolo vidieť žiadne stopy zúfalstva, ba naopak. Vychádzali na povrch so spevom: Pane, naša pomoc od vekov... Keď to mladý lekár Cronin uvidel, nechcel tomu ani veriť. Na otázku, kto im dal toľko odvahy, odpovedali: - Viera v Boha, ktorý nás miluje! Vtedy Cronin, ktorý neveril ani v Boha, ani v ľudskú dušu začal premýšľať, študovať a modlil sa. Po rokoch hľadania našiel Boha. Dal sa pokrstiť a stal sa kresťanom. Hľa, jednoduchí ľudia a dokázali zapáliť lampu mužovi, ktorý si myslel, že už viac nepotrebuje nikoho. Ani my ničím mimoriadnym neoplývame. Nepýšime sa ničím iným, len ak v krížoch Ježiša Krista. Či nechceme aj my zapaľovať, dávať radosť druhým? Ale najprv musíme my svietiť! Každý musí vidieť, že sme pripravení. Musíme vedieť rozoznávať hodnoty v našom živote. Zodpovední sa často vyhovárajú na tých druhých; cestári na dodávateľov, nadriadení na podriadených, podriadení na nadriadených, a to len preto, že neurobili všetko, čo bolo v ich silách, a nepripravili sa. A čo my kresťania? Sme pripravení? Je všetko v poriadku s našou vierou? Amen. Zdroj:www.homily-service.sk
