« Späť

Z dnešného evanjelia

Hľa, ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety /9. 8. 2017/

Medzi vážne otázky, ktoré sa vyslovujú v súvislosti s blížiacou sa zimou či koncom roka, patrí i táto: Ako ste pripravení? Túto otázku často kladú redaktori cestárom, ktorí majú na starosti údržbu ciest v zimnom období. Podobne sa pýta Pán Boh aj nás: Ako ste pripravení? V evanjeliu odzneli tieto slová. O polnoci sa strhol krik: „Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!“ (Mt 25,6). Tieto Ježišove slová odzneli v čase, keď Ježiš poučoval zástupy v tichu hory. Krátko predtým poukázal na konanie dvoch mužov. Jedného z nich nazval nerozumným, pretože svoj dom staval na piesku. Druhého nazval rozumným, pretože sa rozhodol postaviť dom na skale. Zástupy porozumeli. Dom na skale vydržal príval vôd a silu vetra, kým dom postavený na piesku sa zrútil. Múdri sú tí, ktorí počúvajú Evanjelium a uskutočňujú ho. Nerozumní sú tí, ktorí tieto slová počúvajú, ale podľa nich nekonajú. Jedni si prinášajú so sebou olej, druhí iba prázdne nádoby. Olej je v živote žité Evanjelium. Kto nemá žiadny olej, neprináša so sebou nijaké skutky. Vážnosť týchto slov Ježiš vložil do príjemného ovzdušia svadobnej hostiny. Svadba samotná je niečo príjemné a nielen samotná rodina, ale všetci pozvaní sa na ňu pripravujú. Ježiš poukazuje na to, že keď sa vieme tešiť a radovať na príjemné udalosti, ktoré trvajú len chvíľku, o čo viac by sme sa mali zodpovednejšie pripravovať na radosti, ktoré nebudú mať konca. Často posúdime človeka, ktorý nepremýšľa. Zastavujeme sa nad počínaním takýchto ľudí a neraz sa spýtame: - Človeče, kde si mal rozum?! - Podobne i nerozumné panny vzali si síce lampy, ale olej si nezobrali. Nepripravili sa. Hľa, aká nezodpovednosť! V duchu týchto Kristových slov o rozumných a nerozumných pannách pouvažujme sami o sebe. Keby nás niekto nazval hlupákom a nerozumným človekom, dokázali by sme sa s ním súdiť a hnevať, alebo by sme si to aspoň vyprosili. Ale čo keď raz odznejú z úst samého Boha?! Aby sme nepočuli slová ženícha z evanjelia: „ Veru, hovorím vám: Nepoznám vás“ (Mt 25,12). Všimnime si tie panny, ktoré Ježiš chváli. Zaiste ich to stálo námahu vziať a zadovážiť si dostatok oleja do svojich nádob. Ale vyplatilo sa im to. Odmena ich neobišla. Čo to znamená pre nás? Všetci chceme byť rozumnými sluhami, ktorých Kristus chváli: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým“ (Mt 25,23). Ježiš vložil do našich sŕdc vzácny dar - dar viery. Tou našou lampou, ktorá má byť stále pripravená, ktorá má svietiť, je naša viera. Čím viac si uvedomujeme jej veľkosť, krásu, tým viac jej svetlo rastie. Iba zlodej vyhľadáva tmu pri krádeži, aby ho nebolo vidieť. Ale Kristus hovorí: „ Vy ste svetlo sveta... „ (Mt 5,14). Všetci musia vidieť naše svetlo viery. Kto neverí vždy, kto verí len vtedy, keď mu to prináša výhody, nemôže byť múdrou pannou. Dnešný neveriaci svet sa kriticky pozerá na nás, kresťanov. Keď neuvidí skutky našej viery, nikdy nezatúži nastúpiť do našich radov, zjednotiť sa s nami. Svietiace lampy v rukách panien to sú naše prežívané dni v spojení s Bohom. Koľko oleja je v mojej zásobe? Aký je stav v mojej duši? Aký postoj mám k modlitbe, k sviatostiam, k svätej omši, k bratom a sestrám? Pripravený kresťan je šťastný kresťan. Taký sa nestrachuje o zajtrajšok. Nebojí sa potupy, výsmechu. Neskrýva si tvár pred potupou a slinou. Svoju dušu často odovzdáva Otcovi. Vždy znova a znova. Život bez Boha, bez viery je nezmysel, šialenstvo. Život plný viery nám ukazujú rozumné panny. Dnešné storočie je presiaknuté neverou, tmou. A preto sa vás pýtam: Kto má vrátiť svetu radosť, stratenú vieru, ak nie práve my? My, ktorí sa udierame na hruď, že sme kresťania! Ak chceme odísť skutočne šťastní, urobme vážne rozhodnutie. Byť vždy pripravení! Ženích neprichádza, som zdravý, mladý, smrť je ešte ďaleko, ale som pripravený. Všetci zaiste poznáte spisovateľa Cronina. Viete, ako prišiel k viere? Zvláštnym a zaujímavým spôsobom. Ako mladý lekár pôsobil v jednej baníckej osade. Jedného dňa vybuchol v bani plyn a pod zemou ostala skupina 14 baníkov. Kým záchranné čaty robili, čo bolo v ich silách, celá osada sa horúčkovite modlila a prosila Boha o pomoc. Po piatich dňoch sa záchrancovia dostali k baníkom. Všetci boli veľmi prekvapení, že na tvárach baníkov nebolo vidieť žiadne stopy zúfalstva, ba naopak. Vychádzali na povrch so spevom: Pane, naša pomoc od vekov... Keď to mladý lekár Cronin uvidel, nechcel tomu ani veriť. Na otázku, kto im dal toľko odvahy, odpovedali: - Viera v Boha, ktorý nás miluje! Vtedy Cronin, ktorý neveril ani v Boha, ani v ľudskú dušu začal premýšľať, študovať a modlil sa. Po rokoch hľadania našiel Boha. Dal sa pokrstiť a stal sa kresťanom. Hľa, jednoduchí ľudia a dokázali zapáliť lampu mužovi, ktorý si myslel, že už viac nepotrebuje nikoho. Ani my ničím mimoriadnym neoplývame. Nepýšime sa ničím iným, len ak v krížoch Ježiša Krista. Či nechceme aj my zapaľovať, dávať radosť druhým? Ale najprv musíme my svietiť! Každý musí vidieť, že sme pripravení. Musíme vedieť rozoznávať hodnoty v našom živote. Zodpovední sa často vyhovárajú na tých druhých; cestári na dodávateľov, nadriadení na podriadených, podriadení na nadriadených, a to len preto, že neurobili všetko, čo bolo v ich silách, a nepripravili sa. A čo my kresťania? Sme pripravení? Je všetko v poriadku s našou vierou? Amen. Zdroj:www.homily-service.sk
Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Nepoznám vás! Myslím, že existuje spôsob ako zistiť, či nás Ježiš pozná. Pokiaľ nás pozná On, tak nás musí poznať aj peklo! Opýtaj sa teda, pozná ma peklo, som preň nebezpečenstvom, hrozbou? Nabúrava môj víťazny život s Kristom jeho zámery? Úprimne, je v pekle na mňa vypísaná odmena: WANTED, alive or dead? Pane prosím ťa pomáhaj nám búrať pevnosti Zlého a spoločne s tebou budovať Nebeské kráľovstvo. Ak Hospodin nestráži mesto, márne bedlí strážnik (Ž 127:1).
Odoslané 10.8.2017 12:27.

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie