Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Dajte almužnu a všetko vám bude čisté /17. 10. 2017/

Niekto môže nemilo pociťovať tu opísanú situáciu: Pán Ježiš, pozvaný na obed – ako hosť sa správa veľmi nezdvorilo: sotva si sadol, vyčíta domácemu pánovi lúpež a neprávosť. Dotkli sa ho však, a išlo o vec celkom zásadnú: to, čo je pravou nábožnosťou, a čo ňou nie je. Pravá nábožnosť nie je čímsi ľahkým. Ako poukazuje samotné slovo, nábožnosť znamená, že sa myslí ako Boh a koná ako Boh. A ako Boh, to znamená zhodne s Božou vôľou, s Božím plánom a s naším životným povolaním. Farizejská nábožnosť – to by bolo zachovávanie len vonkajších formúl a gest: každodenná modlitba, nedeľná (možno aj denná) prítomnosť v kostole, mesačná spoveď, eventuálne ešte iné vonkajšie, konvenčné znaky a praktiky. Avšak obmedzujúc nábožnosť len na tieto zaužívané znaky, možno sa stať jednoducho bezpečným „spotrebiteľom nábožnosti“ a odpočívať vo svojej nábožnosti ako v pohodlnej posteli (z ktorej človek „nerád vstáva“). Pán Ježiš hovorí: Vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Vnútro – a teda aj to, čo druhí v nás nemôžu vidieť ani kritizovať, ako pocit lakomstva, závisti, zmyselnosti alebo nežičlivosti. Aká je to ťažká nábožnosť a aké je to vzdialené od toho škrupulózneho umývania rúk a čiaš, od tých nábožných gest (ale len gest), na ktoré sme si zvykli. Nejeden človek ako farizej dáva Bohu maličkosti, ktoré Boh nežiada – miesto toho, aby mu dal celú bytosť: v myšlienkach, slovách a skutkoch. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie