Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Našli sme Mesiáša /4. 1. 2018/

Odkiaľ pochádzaš, kde bývaš? S takýmito, alebo podobnými otázkami sa neraz stretávame pri našich rozhovoroch s novými ľuďmi. Zaujíma to nielen ich ale aj nás, aby sme sa vedeli v prípade potreby obrátiť na toho dotyčného. Dnes dostáva túto otázku aj Pán Ježiš. Dvaja učeníci, ktorí boli doteraz pri Jánovi Krstiteľovi, ho zanechávajú a idú nasledovať Ježiša. Počujú to krásne svedectvo Jána o Ježišovi: Hľa, Baránok Boží. Ich otvorené srdcia napĺňa Božia istota, že on je ten pravý Mesiáš. A tak sa vydávajú za ním. Na Ježišovu otázku: čo hľadáte?, odpovedajú protiotázkou: Učiteľ, kde bývaš?. Poďte a uvidíte, odpovedá im. V dnešnej dobe máme postavené a zariadené veľmi krásne či už byty, alebo domy. Snažíme sa predovšetkým o to, aby sme sa v nich cítili dobre, aby sa naši príbuzní vždy s radosťou vracali späť, aby tí, ktorí sa rozhodli nás navštíviť boli spokojní a nič im nechýbalo. Je to samozrejmé a normálne. Ale aký je náš duchovný byt, dom? Sme v stave odpovedať a vydať svedectvo o tom, že v našom srdci prebýva samotný Boh? Kým je obývané? Žiť v spojení s Kristom, druhou božskou osobou, je odpoveďou na otázku: Pane, kde bývaš? Ak je aj u mňa, tak môžeme ľahko počuť jeho krásnu odpoveď: No predsa u teba, v tvojom vnútri, v tvojom srdci, do ktorého som sa mohol spolu s mojim Otcom nasťahovať. Veď, kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom. A tak sa teraz skúsme zamyslieť, ako to vyzerá s nami, s našimi predovšetkým duchovnými príbytkami. Hovorí sa, že kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Boh nás neustále volá. Chce aby naše srdce bolo pri ňom, aby sa napĺňalo permanentne jeho prítomnosťou. Už svätý Augustín hovorí: Nespokojne je moje srdce, kým nespočinie v tebe Bože. Úžasná citlivosť a silná potreba prežívať každý jeden okamih s Bohom v srdci. Učme sa tomu, aby aj v našich príbytkoch mohol prebývať živý Boh. Je to dôležité predovšetkým v tejto dobe, kedy Boh sa stáva nepodstatným. Odsúva sa nabok pretože je nezaujímavý a mnohí si myslia, že sa dá žiť aj bez neho. Využime dnešný deň, ktorý nám Pán dáva na oddych a upevnenie našich, či už rodinných, alebo medziľudských vzťahov, aby sme nazreli do ich hĺbky a našli odpoveď na otázku: Býva s nami živý Boh? Má svoje hlavné miesto v mojom srdci? Zdroj:www.trojica.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie