« Späť

Z dnešného evanjelia

Chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa /13. 2. 2018/

V dnešnom evanjeliu sa reč apoštolov krúti okolo chleba, ale Ježiš myslí na pomýlené životné postoje. Apoštoli si medzi sebou hovorili, že zabudli zobrať chlieb. Rozmýšľajú, kde ho asi kúpia. Aj v ich dobe určite existovali pekárne, ktoré boli majetkom súkromníkov (napr. pekáreň kráľa Herodesa) a možno i politických a náboženských strán (pekáreň zbožných farizejov „kóšer“). Zrazu do ich ustarostených myšlienok vstúpi Ježiš s výzvou „Chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“ Veľmi často Pán Ježiš prirovnáva Božie kráľovstvo ku kvasu, ktorý zobrala žena a zapravila do troch mier múky, kým všetko neprekvasil. Existujú však v duchovnom svete aj iné kvasy, ktoré dokážu prekvasiť spôsoby ľudského myslenia a chovania. „Kvas farizejov“, pokrytectvo. Veľmi nákazlivá choroba, choroba pretvárky. Hra na spravodlivých. Snaha zachovať si imidž za každú cenu. Hľadanie ľudského uznania za každú cenu. „Kvas farizejov“ to je aj odmietnutie Boha, ktorý sa zjavuje. Lipnutie na svojej predstave. Hriech proti Mojžišovmu zákazu urobiť si obraz Boha. Pán Ježiš nezapadal do tejto ich predstavy a očakávania a preto ho neprijali. Boh nemôže zodpovedať ľudským predstavám a očakávaniam. Ale úplne zodpovedá túžbam čistého srdca. „Kvas Herodesov“ – to je zasa ľudská chytrosť, ktorá je Bohu odporná. Je to „múdrosť“ tohto sveta, ktorá často stojí v opozícii proti Božiemu Slovu. Aj do nás preniká tento kvas cez svetské média, skrze prostredie, v ktorom žijeme a v ktorom sa pohybujeme. Keď bezradní apoštoli stoja pred Kristom a nevedia, kde majú zohnať chlieb na svoju obživu, Pán Ježiš im pripomína dva zázraky, ktoré vyriešili momentálny problém ľudského hladu. Dva zázraky rozmnoženia chleba. Pán Ježiš sa odvoláva na ich vlastnú skúsenosť s Ním. Čuduje sa nad ich neschopnosťou vyvodiť z toho záver. Je potrebné z každej skúsenosti s Bohom vyvodiť záver, ktorý si ďalej ponesieme ako svoje presvedčenie. Ak máme skúsenosť s vyslyšanou modlitbou, naša viera rastie. Posledná otázka dnešného evanjelia zneje: „Ešte nechápete?“ Položme si otázku: Je moja viera skúsenostná? Modlím sa k Bohu osobným, neformálnym spôsobom? Mám odvahu očakávať od neho veľké veci? A urobil som už záver zo svojich skúseností? Pozrime sa ešte na to, ako sa chrániť pred týmito škodlivými kvasmi, ktoré hrozia nakaziť aj nás. Proti kvasu farizejov existuje jeden liek: „Nežiť svoj duchovný život čiste z ľudských síl, ale z moci Bože.“ Táto moc sa skrýva v prijatí Ježiša Krista, lebo tým, ktorí ho prijali dal moc stať sa Božími deťmi! Proti kvasu Herodesovmu je podobný liek. Prijať Ježiša ako Pravdu, aby sme sa neriadili chytrosťou tohto sveta, ale Božou múdrosťou, ktorú nám zjavuje Božie Slovo. Zdroj:www.frantiskani.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie