Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Nebuďte ustarostení o zajtrajšok /23. 6. 2018/

Výstraha, aby sme neslúžili mamone - nie je popretím časných hodnôt. Pod mamonou môžeme ostatne rozumieť všetky stvorené veci, ktorým človek venuje toľko pozornosti, času a úsilia. Také veci ako blahobyt, postavenie, moc, zdravie, krása - sú veľmi dobré a užitočné, v určitých podmienkach dokonca potrebné. A dobre je, keď človek vie získať peniaze či vzdelanie, upevňovať svoje zdravie, pekne sa obliecť atď. Zmysel hodnoty veci je čímsi pozitívnym a podporuje tvorivý vzťah človeka k svetu (J. Pietraszko). Ale len dovtedy, keď sa nezmení v nenásytnosť a zaslepenie. Pri prílišnej starostlivosti sa človek stáva sluhom tých stvorených vecí, ich otrokom: svojich peňazí, svojho úspechu, svojej popularity - zatiaľ čo ony majú slúžiť nám, nie naopak! Ak si človek podriadi stvorené veci, ak nad nimi bude vládnuť - môže urobiť s nimi, čo sa mu páči, a teda môže ich dať so služby Bohu. A slúžiť Bohu - to znamená dávať Bohu svoju inteligenciu, svoje zdravie, svoju energiu, svoje talenty a schopnosti, aby mohol skrze nás zjavovať svoju Prozreteľnosť, plniť svoju vôľu a uskutočňovať svoje plány, aby mohol skrze nás stále tvoriť svet, posväcovať ho a prinášať mu spásu. A to je pravý úžitok zo stvorených vecí. Ako povedal Bertold Brecht: Každá vec patrí tomu, kto ju robí lepšou. A to je realizácia Božieho kráľovstva, o ktorom je dnes reč, že je treba ho hľadať najprv. Vtedy Boh „pridá“ nám to všetko, čo budeme potrebovať pre budovanie tohto kráľovstva. Človekovi, ktorý dá Bohu k dispozícii všetko - Boh zo svojej strany tiež dáva všetko. Zdroj:www.homily-service.sk

napísal Jana Sakalová

22.6.2018 17:37

662 Prezretí, 0 Komentáre