« Späť

Z dnešného evanjelia

Nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás /13. 7. 2018/

V dnešnom evanjeliu Pán Ježiš hovorí svojím apoštolom: „Hľa posielam vás ako ovce medzi vlkov.“ Tak veľký je rozdiel medzi tými, ktorí Krista prijali a medzi tými, ktorý ho neprijali. Prijatie Ježiša spôsobuje podstatnú zmenu človeka. Dáva mu úplne inú prirodzenosť. Nie je to už dravá, vlčia prirodzenosť tohto sveta, ale je to prirodzenosť ovečky, je to Božia láska rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme prijali. Ak sme skutoční kresťania, nemáme šancu dlho žiť v tomto svete. Akú perspektívu má ovca medzi vlkmi? Možno niekoľko sekúnd alebo minút života. Tento svet sa predstavil svojimi koncentrákmi, väzeniami, šikanovaním, ponižovaním. Čo je svet, pochopí najlepšie ten, kto sa dostal do nekresťanských krajín. Takto sa otvárali oči Američanom, ktorí sa za II. svetovej vojny dostali do japonského zajatia. Japonci nevedeli, čo je to božie zľutovanie. Podobne sa otvárajú oči tým, ktorí sa nejakým spôsobom zaplietli do spolupráce s organizovaným zločinom. Tam neexistuje odpustenie a milosť. Tam ľudský život úplne závisí od vôle zvrhlého človeka a svojím životom si nemôžete byť istí ani na chvíľu. „Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.“ Od hada sa máme učiť len opatrnosti a od holubice len jednoduchosti. Had musí byť opatrný, lebo nevie ani rýchlo utekať a nedokáže ani vzlietnuť, preto každý svoj posun dopredu zvažuje, opatrne skúma terén, než do neho vstúpi. Kresťan nesmie hazardovať so svojím životom, i keď s istotou vie, že raz pre Ježiša zomrie. Ale napriek tejto opatrnosti hada môže byť súčasne jednoduchý, ako holubica, lebo stále je tu jedno východisko, stále má otvorenú nebeskú bránu, vždy môže vzlietnuť hore do neba. „Chráňte sa ľudí; lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom.“ Možno sa pýtame, načo je dobrá takáto krátka a nezabezpečená existencia v tomto svete. Sme pozvaní svedčiť životom a niekedy stačí pár minút pred smrťou, alebo dokonca samotná smrť z lásky ku Kristovi. Mohamedáni si myslia, že svedčia Bohu tým, že zlikvidujú samých seba vo výbuchu nenávisti voči neveriacim. Kresťan má vybuchnúť ako Život dávajúca explózia pravdy a lásky. „Nikto nemiluje väčšmi ako ten, kto dá svoj život za svojich priateľov!“ „Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď to už nie vy budete hovoriť; ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.“ Nemáme sa pripravovať, čo v týchto chvíľach povieme. Duch nášho Otca bude hovoriť z nás. Musíme tomuto svetu ukázať, že nielen mohamedáni vedia umrieť preto, aby pre seba získali raj, ale, že kresťania vedia umrieť z lásky k Bohu i k ľuďom, aby aj svojich odporcov priviedli do skutočného Raja. „Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.“ Možno si myslíme, že nám to nehrozí. Ale ono je to stále aktuálne blízke tým, ktorí sa približujú k Bohu. Niektorí to prežívate už teraz, keď vaši najbližší odišli od Krista a robia vám zo života peklo. Svet nikdy nemiloval skutočných kresťanov. Svet vie tolerovať len kresťanstvo mŕtve, kresťanstvo ako folklór, zvykové kresťanstvo, ale neprijme ľudí, ktorým ide o skutočnú lásku k Bohu i k ľuďom. „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“ A predsa je potrebné vytrvať pri Ježišovi. Tu ide o Spásu. Božia milosť, priateľstvo s Bohom, je lepšia ako náš pozemský život. Je strašné, žiť vo svete, ktorý sa stavia proti svojmu Pôvodcovi. Lepšia je smrť ako takýto život. Ak budeme skutočnými kresťanmi, nebudeme musieť dlho žiť ďaleko od Pána. „Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého.“ A predsa sa kresťan nesmie ľahkovážne zbavovať života. Kresťan má zodpovednosť, čím viacerých ľudí osloviť a priviesť ku Kristovi. Hlásanie evanjelia je tak dôležité, že anjel otvára brány väzenia sv. Petrovi a ostatným apoštolom. Podobne sa udialo pri väznení žiakov sv. Cyrila a sv. Metóda. „Veru, hovorím vám: Nebudete hotoví s izraelskými mestami, kým nepríde Syn človeka.“ Problém Izraelských miest trvá stále. I v našich časoch sa Izrael stále delí na tých, ktorí neveria v Boha a tých je väčšina a na tých, ktorí veria po starom a na tých, ktorí si z Božej milosti začínajú uvedomovať, že vyplnením všetkých Božích prisľúbení je Ježiš Kristus. Volajú ich mesiánski židia. Sú to tí, ku ktorým tajomným spôsobom prehovoril Ježiš a oni ho prijímajú za svojho Pána a Spasiteľa. Prednedávnom bol jeden takýto manželský pár z Izraela na návšteve v našom kláštore v Trstenej. Prišli, aby nás poprosili o modlitbu za nich a za celý Izrael. Títo ľudia sú prenasledovaní od svojich vlastných, ale neprestávajú sa modliť za to, aby sa celý Izrael obrátil ku Kristovi. A aj my robme podobne. Modlime sa za Izrael, ale modlime sa aj za celý Islamský svet, lebo ani jeden nepozná svojho Spasiteľa. Zdroj:www.frantiskani.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie