« Späť

Z dnešného evanjelia

Ak pšeničné zrno odumrie, prinesie veľkú úrodu /10. 8. 2018/

Kto pozorne sleduje "kánony - eucharistické modlitby", vie, že v prvom tzv. rímskom sa spomína meno dnešného svätca, diakona Vavrinca. Svojim životom dokázal pravdivosť Ježišových slov dnešného evanjelia: „Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu" (Jn 12,24). Prežívame koniec žatvy. Hodnotíme, zamýšľame sa a počítame. S hmotným a tiež aj s duchovným zrnom je nám to jasné. Kto neseje, ten nemôže žať. Kto však urobí so zrnom hmotným, ako aj s duchovným to, čo od nás žiada Boh, presvedčí sa o pravdivosti Ježišových slov. Nepochybujeme, že každého človeka prišiel Ježiš na zem zachrániť a spasiť. Sám to povedal, že prišiel spasiť všetkých ľudí (por. 2 Kor 5,15). Aj keď Ježiš ako Boh myslel na všetkých ľudí, všetkých čias a národov, nemôže všetkých privítať vo svojom kráľovstve. Iba tých, ktorí to chceli, to znamená, ktorí žili tak, že zachovávali jeho prikázania. Táto myšlienka je aktuálna aj dnes pre každého z nás. Ježiš zomrel za všetkých, ale každý osobne sa musí svojim životom rozhodnúť: Buď sa stane priateľom Krista, alebo sa postaví proti nemu. Iná cesta - akási "kompromisná medzi tým" - neexistuje. Ježišove slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.... " (Mt 16,24) dopĺňajú slová Pán Ježiša z dnešného evanjelia. Kto pozná evanjeliá vie, že každá myšlienka a udalosť zapadajú do seba ako kolieska v súkolí. Jedna udalosť vysvetľuje druhú. Jedno podobenstvo slúži k objasneniu druhého. Učenie Krista je tak prejavené, že aj do konca čias i ten najväčší odporca, keď prijme texty evanjelií ako logický prvok, bude musieť rezignovať. V Ježišovom učení nie je nič nelogické. Nenájdeme tam po zrelom skúmaní a zvážení vec a udalosť, ktorá by rozumnému človeku nebola prínosom. Áno, aj dnes sú odporcovia a tí, ktorí neveria v Krista. Ich nevera a učenie sa však stavajú len na domnelých hypotézach, ktoré sú už dávno všetky vyvrátené. Nevera u nich spočíva na slobodnom rozume a vôli, ktoré sú však naplnené nenávisťou voči Bohu a voči Ježišovi Kristovi. Dnes rovnako ako v minulosti, tak aj v budúcnosti, bude mnoho ľudí chcieť svojím umom, šikovnosťou a nadaním obohatiť svet bez viery v Boha. Oveľa viac veriacich je jednoduchých ľudí, všetkých vekových skupín, stavov, jazykov a národov, ktorí veria v Boha a v božstvo Ježiša Krista, a chcú pre svoje presvedčenie priniesť všetko. Dnes si spomíname na priam nezabudnuteľnú postavu svätého Vavrinca. Medzi najťažšie bolesti patrí popálenie. Vieme, aké sú to bolesti, keď väčšina tela stráca ochranný povrch, pokožku. Dnes v každom národe jestvujú špeciálne kliniky, aby aj v tejto oblasti pomáhali ľuďom. Keď Vavrinca zatkli, bolo to po smrti jeho učiteľa Sixta II., ktorý mu predpovedal smrť, dostal príkaz odovzdať poklady Cirkvi. Bol totiž poverený správou cirkevného majetku. Vavrinec na určené miesto zvolal chudobných, mrzákov, spodinu Ríma a ukázal na nich: "Toto je poklad Cirkvi." Sudcovia v hneve dali Vavrinca pomaly opekať. Telo mladého diakona zuhoľnatelo, ale Vavrinec zostal verný Kristovi. Vedel, kde je jeho miesto. Aj my vieme, kde je naše miesto. Pri všetkých ťažkostiach zostať verný Kristovi. Táto vernosť je odmenená samým Kristom, ktorý bude a je naším Sudcom. Čo krajšie si môžeme priať ako to, keď sa raz pred svojho Boha-Sudcu postavíme s tým, že sme aj my obstáli ako apoštol Pavol: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod" (2 Tim 4,7-8). Keď dnes v rímskom kánone budeme počuť jeho meno, prosme ho pri svätej omši, aby sme aj my vždy vedeli, kde je naše miesto a obstáli sme tak verne ako on. Amen Zdroj:www.evanjelizacia.eu

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
21 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie