Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Hovorím ti, aby si odpustil nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz /16. 8. 2018/

Peter sa pýta: Koľko ráz mám odpustiť...? Azda sedem ráz? Viditeľne Peter myslí tak, ako aj my, že zhovievavosť má svoje hranice, že existuje akýsi jej obmedzený kontingent, že nemožno byť trpezlivým donekonečna. A predsa počujeme ako odpoveď, že treba odpúšťa donekonečna a nasledovať samotného Boha v jeho zhovievavosti - podobne ako aj my zakusujeme donekonečna Božie odpustenie. Možno odmietame blížnym odpustiť, zastávajúc zásadu, že spravodlivosti sa musí zadosťučiniť. Ale s touto zásadou my sami by sme prehrali; pretože aj naši blížni majú nám veľa čo odpúšťať - a najviac Pán Boh. Našťastie Pán Boh vo svojich vzťahoch s nami sa riadi viac milosrdenstvom, než spravodlivosťou: Ja som ti odpustil celú dlžobu - hovorí nám pri každom rozhrešení. Naše dlžoby vyrovnáva Ježiš Kristus svojou nekonečne cennou obetou; neprišiel, aby svet odsúdil, ale aby svet spasil (por. Jn 3, 17) - a svet spasil nie spravodlivými súdmi nad nami, ale svojím odpustením. Ak nám tak ťažko padne niečo niekomu odpustiť - tak možno preto, že príliš veľa a ostro odsudzujeme blížnych. Keby sme ich nesúdili a neodsudzovali - nemuseli by sme im tak veľa odpúšťať. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie