Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Mládenec, hovorím ti, vstaň! /18. 9. 2018/

Keď človek, ktorého niesli do hrobu, vstal na jeden dotyk a začal hovoriť, všetkých sa zmocnil strach. Nebol to, ostatne, prvý zázrak, akého boli svedkami, a mali vidieť ešte veľa ďalších. Akékoľvek to boli zázraky – treba súhlasiť, že najväčším zázrakom Evanjelia je samotné Evanjelium (A. Frossard). Práve, ako sme počuli, sám tento zástup o tom svedčí, keď hovorí: Boh navštívil svoj ľud. Celé Evanjelium hovorí o Bohu, ktorý sa osobne postavil uprostred svojho ľudu, aby mal účasť na jeho ťažkom osude, aby zastavil smútočný pochod ľudstva, aby povedal smutnému človeku: Neplač! Práve toto vidíme v dnes prečítanej správe. Aké to bolo šťastie pre tú matku, že vo chvíli takej bolestnej straty stretla na svojej ceste Pána Ježiša! A život nejedného z nás by sa mohol zdať nekonečným pásmom strát, jedným dlhým pohrebným sprievodom: človek pochoval mladosť, zdravie, blahobyt, toľko snov, ambícií, túžob, nádejí; stále musíme vynášať niečo na cintorín. Ide o to, aby sme sa v tej bráne cintorína stretli s Bohom; aby sme vedeli dať Bohu dobrovoľne to, čo od nás žiada – a vtedy nám to stonásobne vráti. Pretože Boh človeku nič neberie zadarmo; vždy ako náhradu niečo dáva. Berie niečo drahé – aby ako náhradu dal ešte niečo drahšie. Berie nejaké dobro, aby zaplatil zaň ešte cennejším dobrom. Zamieňa len menšiu vec za hodnotnejšiu. A možno ktosi musel skoro všetko stratiť, aby našiel Boha. Kiežby sme len videli, čo nám Boh chce v danej chvíli dať. Lebo neraz niekto urazený a rozhnevaný na Boha – odmieta to, čím ho Boh obdarováva. A vtedy sa môže stať, že nám bude vzaté všetko. Dovoľme teda, aby aj uprostred našich žalostných strát sa Kristus dotkol már a vdýchol do nás nejaký nový život. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie