Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

V nebi bude radosť nad hriešnikom, ktorý robí pokánie /8. 11. 2018/

Predstavte si, že sa niekam ponáhľate a ktosi vás čaká pred dverami. Vy v tom okamihu neviete nájsť kľúče od bytu, auta. Prevraciate na ruby celý byt, spolubývajúci pomáha. No, kto by nebol nervózny? Ak aj kľúče nájdete, asi to nebude radosť, ktorú budete mať v sebe. Skôr ľútosť a zlosť: “ale som ja somár, že som to nehľadal na tom mieste skôr.” Asi by sme takýmto postojom sklamali Krista. Neviem koľkí z nás by konali podľa dnešného evanjelia a namáhali sa hľadať stratenú ovcu? A potom ju na ramenách niesli naspäť? Možno niekto by sa predsa vydal hľadať hromžiac a nadávajúc. Ak by ju našiel, namiesto nosiac ju na ramenách, by ju asi hnal domov pred sebou s palicou v ruke. Alebo kto z nás by prevrátil hore nohami dom, aby našiel nejakú mincu a po nájdení ešte aj hostinu urobil? Ruku na srdce: Asi nikto! Toto je postoj Krista a Boha. Toto dokáže len Nebo. Ježiš ide hľadať človeka, ktorý sa stratil v živote. Asi my ľudia nie sme schopní takejto radosti nad kajúcnosťou. Tento náš rozdielny postoj hovorí niečo o nás. Sú tu dve veci na zamyslenie, ktoré aj ja sa musím naučiť prijímať: Ad1) vedieť pozerať vždy na tú dobrú stránku veci, ktoré sa odohrávajú okolo mňa; Ad2) vedieť sa radovať ako to vie jedine Pán z udalostí, ktoré mi prinesie život. Hneď z rána som mohol prežiť obe skutočnosti. Ráno mi prišla informácia o zatvorení univerzity pre zlé počasie, a tak ráno som mohol spolu s ľuďmi sláviť sv. omšu. Ináč by som mal súkromnú v našej kaplnke na “fare”. To bola tá radosť. Ale aj pozitívne povzbudenie, že aj napriek veľmi zlému počasiu, prišlo dostatok ľudí. Skúsme to prežívať. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie