Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Videla som Pána a toto mi povedal /23. 4. 2019/

Žena,... koho hľadáš? Život Márie Magdalény, od chvíle jej obrátenia sa ku Kristovi, bol stálym hľadaním Učiteľa. Napriek tomu, že sa už mohla považovať za obrátenú, napriek tomu, že dôsledne nasledovala Ježiša až pod kríž - neprestala v tom hľadaní. Veľmi prežila vlastné zmŕtvychvstanie do života v milosti, ale naďalej sa usilovne starala o ten život a hľadala osobný kontakt s Kristom, ako prameňom tohto života. Práve preto, že toľko sa jej odpustilo, preukazovala takú veľkú lásku. Tiež ľahšie jej bolo uveriť v skutočnosť zmŕtvychvstania; pretože veríme v posvätné tajomstvá skôr z dôvodu toho, čo milujeme, než z dôvodu toho, čo chápeme. A kto vie, či naša láska ku Kristovi nie je preto oveľa menšia, že nie sme si vedomí až takých ťažkých hriechov ako Magdaléna, a myslíme si, že Kristus nám nemusí príliš veľa odpúšťať? Myslíme si, že sme už objali Kristovi dosť silne nohy - a cítime sa oslobodení od povinnosti ďalšieho hľadania. Ale srdce sa zatvára pred Bohom vtedy, keď sa človek poddá zhubnej istote, že už našiel, že už má, že už vie, že už nič viac k spáse nepotrebuje. Horšia - ako strata Boha -je istota, že sme ho už našli. Nemožno nájsť Boha raz navždy. Boha treba hľadať každý deň od začiatku; náš život má byť stálym hľadaním, obracaním sa a zmŕtvychvstaním. Nájdenie Krista pri prázdnom hrobe sa stále opakuje, keď akýmkoľvek spôsobom povstávame k novému, lepšiemu životu. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie