Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma /16. 5. 2019/

Nie je príjemné pre človeka, ak mu nabúrajú jeho predstavy o živote - jeho mienku o udalostiach. Takýto moment sme iste zažili všetci. V tedy sa cítime ako nahí, ktorí v tej rýchlosti odhalenia a prežívaného šoku nevieme čo urobiť. Začneme sa červenať a túžime čo najskôr zdúchnuť z toho prostredia. Chce to čas a pomoc, aby sme si postavili nové základy, na ktorých potom môžeme pokračovať so stavbou svojho života. Dnes nás evanjelium posúva späť k udalosti poslednej večere, kde Ježiš predstavuje tajomstvo svojej osoby. Svoje tvrdenie “Ja som”, v duchu Božieho mena predstaveného Mojžišovi pri horiacom kríku, nepodopiera nejakými znakmi a zázrakmi, ako to od neho žiadali starší z ľudu a zákonníci. Nevolá za svedkov osobnosti Starého zákona či prorocký hlas Jána Krstiteľa. Ale ako znamenie svojej identity ponúka pokornú službu vyjadrenú umytím nôh, ktoré akurát dokončil a Judášovú zradu, ktorá o chvíľu sa má stať realitou. Dve znamenia, ktoré sa na prvý pohľad zdajú negáciou Božej všemohúcnosti. Lepší pohľad odkrýva zatiaľ neslýchanú pravdu o Bohu. Boh je Ten, ktorý slúži človeku; ktorý sa ponižuje; ktorý sa odovzdáva; ktorý dáva svoj život v láske. Paradox je v tom, že On to robí od stvorenia sveta - len človek akosi vo svojom srdci nosil stále inú predstavu. Teda Cirkev nechce, aby sme žili v mylnom obraze Krista bez jeho pravej tváre. Včera som naznačil, ako je dôležité pre národ poznať a pochopiť vlastnú históriu. Dnes si môžeme pripomenúť, ako je dôležité poznať a pochopiť osobnú históriu. Byť napr. ako sv. Pavol, ktorý zasiahnutý Kristovou prítomnosťou s bolesťou pohliadne na mylné vnímanie Boha vo svojej minulosti a uchopí to, ktoré je ponúknuté Kristom. To predchádzajúce poznanie mu slúži, aby sa stal ozajstným svedkom Krista. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie