« Späť

Z dnešného evanjelia

Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia /22. 5. 2019/

Keď sa zamyslíme nad životom človeka, zistíme, že je neustále na niekom závislý. Ako dieťa je závislý na rodičoch, ako žiak na učiteľovi, ako starec na svojich deťoch. Závislosti na iných ľuďoch sa nikdy nezbavíme. Ježiš chce, aby sme boli závislí na ňom. Pekne o tom hovorí aj v podobenstve, ktoré nám ponúka dnešné evanjelium: Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ktosi možno namietne, že sú to príliš silné slová a možno to vadilo aj Ježišovým súčasníkom. Všetci však podobenstvu veľmi dobre rozumeli, lebo žili v kraji hrozna a vína. Dobre vedeli, že vinič je vzácny ker, ktorého hodnota spočíva iba v ovocí, že drevo je bezcenné, preto neúrodné ratolesti sa odrežú a hodia do ohňa. Vedeli, že iba ovocie z viniča je vzácne, prináša ľuďom radosť a víno vytlačené z jeho plodov obveseľuje srdce človeka. Vinič si vážili, preto pri vchode do jeruzalemského chrámu stála veľká plastika viniča s bohatými strapcami hrozna, zhotoveného z čistého zlata. Ježišovo pripodobnenie sa viniču, ktorému všetci rozumeli, bolo pre jedných sympatické a príťažlivé, pre iných zasa tvrdé. Jedni boli na Ježišovi závislí, iní zasa chceli byť od neho sebestační. Podobenstvo Ježiš povedal pri východe z Večeradla pred 2000 rokmi, ale aktuálne zostáva stále a aj my mu dobre rozumieme. Ako vinič je zdrojom života pre viničné ratolesti, ako ratolesti živené životom viniča prinášajú ovocie, tak aj Ježiš je pre každého z nás zdrojom nadprirodzeného života. Jeho Boží život prúdi do nás, aby sme mohli prinášať v každodennom živote hojné ovocie dobrých skutkov. Boží život, o ktorom je reč, môžeme nazvať Láskou. Takou Láskou, aká prúdi medzi Otcom a Synom a je ňou Duch Svätý. Táto úžasná a krásna Láska prúdi aj do nás. Ako pred 2000 rokmi, tak aj dnes, sa nájdu ľudia, ktorí sa pri týchto slovách zapália pre Ježišovu lásku a stanú sa ňom ešte závislejší. Vnímam to najmä vtedy, keď sa prichádzajú mladí ľudia zahlasovať k prijatiu sviatosti birmovania. Mnohí ma veľmi povzbudia, keď cítim, ako sú na Ježišovi závislí. Mnohí ho prv nepoznali, lebo im o ňom nemal kto povedať, ale teraz, keď sa s ním dostali do kontaktu, sú šťastní a cítia sa ako ratolesti na viniči, ktorým je Kristus. Ale sú medzi mladými ľuďmi aj takí, ktorí sa cítia byť Ježišom obmedzovaní a túžia po sebestačnosti od neho. Matka jedného z nich sa sťažuje kňazovi: Viete, čo mi povedal syn? Mami, mne nevadí, že Ježiš je. On si pokojne môže byť v tom svojom nebi, ale ja ho nepotrebujem! Lenže, brat, sestra, ak ty Krista nepotrebuješ, bude ťa on potrebovať? Môžeš mu vari pridať zo svojho šťastia, radosti alebo majetku? Boh je absolútne šťastný a iba ten, kto sa na neho cez vieru naštepí, môže prežívať Boží život a šťastie. Človek, ktorý kričí, že nepotrebuje Boha, nevydrží dlho vo svojej sebestačnosti. Keď príde na neho utrpenie, bolesť, choroba alebo hrozba smrti, zatrpkne na život. A všetci vieme, aké je strašné stretnúť sa so zatrpknutým človekom. Hovorí o tom aj nasledujúci príbeh: Istá žena, ktorá 27 rokov žije v manželstve, sťažuje sa kňazovi, že sa jej muž denne opíja. Kňaz jej povedal: Je to ťažký život, však? A žena na to: Úplne mi zbabral život. Už o nič nestojím. Kňaz ju chcel potešiť: Boh vás má rád. Žena pokývala plecom – bolo jej to jedno. Kňaz chcel napraviť situáciu: Ježiš vám predsa nezapríčinil ťažký život s mužom a iste vám chce pomôcť. Žena oponovala: Ani Kristus mi nepomôže. Smutný kňaz jej povedal: Potom však vám nemôžem sprostredkovať stretnutie s Bohom, keď vy mu neveríte. Znova pokývala plecom a povedala: Keď je tak, idem preč. A odišla, zatrpknutá na život. Je presvedčená, že jej už ani Boh nepomôže. A v tomto povedomí žije. Ako je to so mnou? Som na Ježišovi závislý, alebo chcem byť sebestačný? Dúfam, že sme sa všetci presvedčili, že sa oplatí zostávať v Kristovi a potrebovať ho a spolu s ním robiť dobre aj iným ľuďom. Lebo sebectvo a sebestačnosť privádza človeka k zbytočnosti a oberá ho o možnosť zapojiť sa na Boží život. Dokážme v tomto novom týždni, že sme závislí na Ježišovi, že on je náš vinič a my sme jeho ratolesti, živené jeho životom a chceme prinášať úrodu. Zdroj:www.trojica.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie