Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Nebuďte ustarostení o zajtrajšokNebuďte ustarostení o zajtrajšok /22. 6. 2019/

Keby som sa vás spýtal, ako sa máte, zaiste by mnohí odpovedali, že majú veľa starostí. Problémy v rodine, v práci – syn končí základnú školu, dcéra vysokú a vy neviete, ako ďalej. Keby som sa aj detí spýtal, či majú starosti, iste by mnohé povedali, že zajtra ich čaká v škole písomka, popoludní gymnastika alebo hudobná, večer sa treba učiť, lebo na ďalší deň je opäť písomka. Tí starší by k starostiam pridali problémy so súrodencami, s prvými láskami, s učiteľmi a rodičmi… Z toho vidíme, že každý má svoje starosti, ktoré sa začínajú už v detstve a tiahnu sa cez celý život. Ľudia vždy mali a budú mať starosti. Vidno to aj v dnešnom evanjeliu. A keďže nás Ježiš miluje a chce nás ušetriť od stresov hovorí: Nebuďte ustarostení o zajtrajšok, veď Boh, ktorý sa stará o poľné ľalie a o nebeských vtákov, isto sa postará aj o vás. Ježiš plným právom takto hovorí, lebo keď si vezmeme dejiny človeka, jasne to vidíme. Len si uvedomme, ako sa Boh postaral o Izraelitov, ako ich vyviedol z Egypta a pomáhal im na ceste do zasľúbenej zeme. Boli hladní, dal im mannu, boli smädní, dal im zo skaly vodu, mali chuť na mäso, poslal im prepelice. Hynuli – stačil im pohľad viery na medeného hada, boli slabí, Boh bojoval za nich proti nepriateľom. A viete prečo im tak pomáhal? Lebo mu slúžili a uctievali ho, ako svojho Boha a Pána. Alebo sa pozrime na prorokov. Mali vždy dostatok potravy, mali vždy kde bývať, vždy sa našiel niekto, kto im pomohol a postaral sa o nich. Keďže tiež Bohu slúžili, staral sa o nich a cez ich ruky žehnal iným a robil zázraky. V Otcových šľapajach pokračoval aj Ježiš Kristus. Ľudia, ktorí boli s ním, nemuseli sa starať o budúcnosť, mali vždy všetkého dostatok a cez Ježišove zázraky im Boh pomáhal. Božia starostlivosť o nás vrcholí po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Zakladá Cirkev a stará sa o ňu. Len si spomeňme, koľko bludov, prenasledovaní a zrád musela prežiť. Všetko však zvládla a nepremôžu ju ani pekelné mocnosti, pretože sa o ňu Kristus stará. V tejto chvíli by sme mali byť plní radosti, lebo aj my sme členmi Cirkvi. Stali sme sa nimi pri základnom obrade – pri krste. Nebuďme preto ustarostení o zajtrajšok, čo budeme jesť, čo budeme piť, čím sa zaodejeme, lebo Boh sa o nás postará. Ale je tu jedna podmienka – musíme slúžiť Bohu, nie mamone. Ak ho budeme potrebovať my, bude nás potrebovať aj On. Vždy sa o nás postará. V čom spočíva služba Bohu? Je to pevná viera v neho a s ňou spojená denná modlitba, pristupovanie k sviatostiam a služba blížnym. Ako reaguje moje svedomie? Slúžim Bohu alebo slúžim iba svojim záujmom? Istý lekár mal dvoch synov – trojročného a päťročného. Denne chodieval do ordinácie vzdialenej asi 10 minút cesty, ktorá viedla okolo veľkej baziliky. Matka bola s chlapcami doma a dopoludnia chodievala s nimi na vychádzky. Jedného dňa sa rozhodli navštíviť otca v ordinácii. Keď prechádzali okolo baziliky a mladší syn sa pýtal staršieho: Peťko, čo je bazilika? No, to je domček, kde býva Ježiško. Malý sa na chvíľu zamyslel, zosmutnel a povedal: Peťko, ja som si myslel, že Ježiško býva v nebi. Áno, býva, ale tu má ordináciu! Nestarajme sa, čo bude ďalej, ale využime túto chvíľu s Bohom v jeho „ordinácii“ a plnými dúškami čerpajme jeho milosti. O ďalšie sa už on postará. Pane, veríme, že nám pomôžeš, aj že sa o nás postaráš. Daj, aby sme ti zostali vždy verní a nikdy nedopusť, aby nás sa od teba odlúčila starosť o zajtrajšok. Zdroj:www.frantiskani.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie