Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie
« Späť

Z dnešného evanjelia

Čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im /25. 6. 2019/

K pochopeniu myšlienky, udalosti i samotného človeka potrebujeme poznať kontext. Asi najviac nepochopení vzniká z toho, že posudzovanú skutočnosť vytrhneme z kontextu, následne ju interpretujeme podľa vlastných mentálnych štruktúr a vlastnej skúsenosti. Zabudneme na to, že každá skutočnosť i vyjadrenie má svoje vlastné pozadie. Aj dnešné Ježišove slová nepochopíme správne, ak ich vytrhneme z kontextu. Dokonca sa môžu zdať popretím toho, nad čím sme uvažovali v predchádzajúcom úryvku. Skrze jeho predchádzajúce slová sme boli pozvaní k opravdivej otvorenosti voči blížnym. Uvedomujúc si ich odlišnosť bez akéhokoľvek odsúdenia. Zdá sa, že v dnešnom úryvku nám ponúka odlišnú rádu - neotvárať vlastné duchovné bohatstvo pred inými-odlišnými. Jeho slová: “Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás”, však môžeme interpretovať v duchu úvodných slov - a to: správne zhodnotiť okolnosti a moment, v ktorých sa nachádza daný človek. Zvieratá, ako prasce, si neuvedomujú hodnotu perál. Rozsypané perly pošliapu. A tak Kristovi nejde o to, aby sme ušetrili bohatstvo a námahu. Ale chce nás vychovať k tomu, aby sme vedeli zachovať správny čas a správne miesto na realizáciu lásky, ktorá by sa stala opravdivým darom. Aj On tú svoju lásku k nám prejavuje v hodnú chvíľu. Teda, hovoríme o láske a zodpovednosti, ktoré sa nenáhlia. V pravý čas sú darované e stávajú sa opravdivou perlou, okrášľujúcou príjemcu. Každý z nás zažil, čo to znamená tešiť sa z prežívania prítomného okamihu. Keď napríklad v pravý okamih stretneme človeka, ktorý je v úprimnom vzťahu bratstva a priateľstva; keď stojíme na brehu mora pri západe slnka; keď hľadíme za pekného počasia zo Slavkovského štítu na okolie; keď dvihneme svoj zrak z chodníka a zahľadíme sa do úsmevu okoloidúceho… Správny okamih je dôležitým momentom, aby sme načúvali hlasu blížneho i Boha. V ňom spoznáme dary, ktoré sa stávajú pravým bohatstvom pre blížneho ako i nás samých. To je však tá tesná brána, skrze ktorú sme pozvaní prechádzať. Zdroj:www.domimacak.eu