Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate /18. 7. 2019/

V dnešnom evanjeliu sme počuli, ako Ježiš hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ Častejšie počujeme v evanjeliu výzvu: „Poď za mnou!“ alebo „Nasleduj ma!“ Ale zmyslom nasledovania je prísť až k nemu. Nemáme Ježiša nasledovať len akoby kráčajúc za ním, za jeho chrbtom, ale máme sa priblížiť až k nemu. A toto sa deje v láske. V láske sa nepribližujeme odzadu, ale tvárou k nemu. Pán sa obrátil a zastavil, aby sme sa k nemu mohli takto priblížiť. Otočil sa asi tak, ako keď si zdatný horský vodca uvedomí, že ostatní za ním nevládzu a ponúkne oddych. Duchovný život aspoň zo začiatku vyžaduje námahu a môže spôsobiť preťaženie. Pán Ježiš sľubuje, že nás posilní. Máme prísť k Nemu preto, aby sme sa posilnili. „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ Unavení a preťažení pod svojím jarmom prichádzame k Pánovi a počujeme, aby sme namiesto svojho jarma zobrali jeho jarmo. V čom je naše jarmo a v čom spočíva jeho jarmo? Naše jarmo spočíva v tom, že chceme všetko dosiahnuť vlastnou silou. Jeho jarmo spočíva v tom, že ak prijmeme jeho vládu, ak ho prijmeme ako svojho Pána a svoj Život, tak zistíme, že každá čnosť je ovocím jeho prítomnosti a rastu v nás. Takto nájdeme ten odpočinok a dáme za pravdu Bohu, že Život nie je ťažký, ale lahodný. Boh je Život. Boh sa zjavuje ako tichý a pokorný. Božia tichosť a pokora nás vedia vyviesť z miery. Boh je Tichosť a Pokora. Boh je tak tichý, že človek môže pochybovať o jeho existencii. Boh hovorí skrze svoje Stvorenie, pretože všetko, čo povstalo, povstalo Božím Slovom. Božie Slovo nepotrebuje slová, lebo je zároveň činom. Boh je Pokora. Až zarážajúcu pokoru nám zjavuje skrze svojho Syna. Syn je zjavením Otca. Nielen, že sa stal Stvorením vo svojom Vtelení, ale vstupuje do chleba v eucharistii. Pokora, ktorú zjavuje Ježiš, je tak obrovská, že znesie facku i pľuvanec do tváre. Božia pokora však nieje bezmocnosť. Všetci pyšní a sebavedomí sa budú chvieť v prítomnosti nekonečne pokorného Boha. Možno tak, ako sa triasol apoštol Peter, keď si uvedomil, kto mu umýva nohy. Pokora je Pravda a Ježiš je Pravda. Boh vo svojej pokore neprestáva byť sebou samým. Boh je Pokora a predsa Všemohúcnosť a Láska. Ježiš ani po svojom Vzkriesení neprestal byť tichým a pokorným. A my všetci sa musíme od neho učiť, lebo svojou pýchou sme všetko postavili na hlavu. Starec Silván z Hory Athos, ktorý v kontemplácii videl nášho Pána, žasol nad nesmiernou pokorou a tichosťou Božieho Syna. Po celý život spomínal na: „Krotký pohľad Toho, ktorý všetko odpúšťa a nesmierne ľúbi. Pohľad radostného Krista prilákal k sebe celého človeka a potom, keď sa skryl, dobrotou božej lásky uchvátil jeho ducha, aby vnímal Božstvo nie mimo obrazov sveta.“ A nám odkazuje: „Naučiť sa Kristovej pokore je veľkým požehnaním, s ním sa žije ľahko, radostne a všetko je srdcu milé. Pán sa vo Svätom Duchu zjavuje iba pokorným, ale keď nebudeme pokorní, Boha neuzrieme. Pokora je svetlo, v ktorom môžeme uzrieť Svetlo – Boha, ako spievame vo Vešperách: „Len v Tvojom Svetle uvidíme Svetlo“. Pán ma naučil udržiavať myseľ v pekle a nezúfať, a preto je moja duša pokorná, ale nieje to ešte tá ozajstná pokora, ktorá je neopísateľná. Keď duša prichádza k Pánovi, má strach, ale keď uvidí Pána, vtedy sa nevýslovne raduje z krásy Jeho Slávy a z Božej lásky i dobroty Ducha Svätého úplne zabúda na zem. Taký je Pánov raj. Všetci budú žiť v láske a v Kristovej pokore, všetci budú radi vidieť to, keď druhí budú vyššie, než oni sami. Kristova pokora prebýva v malých, oni sú radi, že sú takí. Takto mi Pán dal tomu rozumieť. O všetci svätí pomodlite sa za mňa, aby sa moja duša naučila Kristovej pokore!“ „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“. Ak nájdeme skutočnú pokoru, pochopíme aj ľahkosť Pánovho bremena a príjemnosť jeho jarma. Pokora je vzdanie sa seba, odovzdanie sa Bohu, ktorému všetko patrí. Kto to urobí, tomu sa v hlave znovu rozsvieti Svetlo poznania, vôľa sa nakloní k Dobru, a pretože dosiahne blaženosť v Bohu, bude oslobodený spod tyranie žiadostivosti. Zdroj:www.frantiskani.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie