Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

"Tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil" /18. 3. 2017/Dnešné evanjelium je jedno z najkrajších rozprávaní, ktoré nepotrebuje vysvetľovanie. Lepšie ho však porozumieme, keď si uvedomíme, že Pán Ježíš povedal toto podobenstvo ľuďom spútaným množstvom predpisov, príkazov, zákonov. Každý Izraelita bol povinný sa vyhnúť človeku, ktorý sa proti zákonom nejako previnil. Nikto nesmel s hriešnikom ani len prehovoriť. Previnilec musel robiť dlhé verejné pokánie, aby mohol byť prehlásený za čistého. Keď sme si toto pripomenuli, ľahšie pochopíme, aké pohoršenie muselo vtedy vyvolať toto podobenstvo o márnotratnom synovi - nečistom hriešnikovi - a o dobrotivom otcovi, ktorý ho nevyhnal, ale hovoril s ním, objal ho, prijal ho späť do domu.

V dnešnej dobe si môžeme vypočuť množstvo rozhovorov, úvah a diskusií na tému: „Čo je sloboda? Ako žije slobodný človek?“ V oznamovacích prostriedkoch sa propaguje myšlienka, že ak chce človek dôstojne žiť, potrebuje po každej stránke slobodu. Prejavuje sa to i v politických situáciách rôznych krajín. V minulom storočí sme boli svedkami, ako mnohé národy sa oslobodzovali a ľudia strácali chuť byť otrokom iného človeka. Zdá sa, že čím ďalej, tým viac sa ľudia presviedčajú, že iba vtedy, keď majú slobodu, môžu dôstojne žiť. Na druhej strane si ale všimnime iný problém. Mnohí ľudia, aj keď sú nezávislí od iných, predsa upadajú do neslobody a otroctva, do duchovného otroctva. Ono spočíva v tom, že človek sa nechá ovládať napríklad nezriadenými vášňami, rozhoduje sa pre zdanlivé a chvíľkové dobro, ktorým býva alkohol, droga, nezriadená láska, chamtivosť, hnev, závisť, nenávisť – a tým sa vlastne stáva otrokom. Toto všetko, čo sme si vymenovali v teológii zahrňujeme pod jeden pojem – hriech. A o týchto ľuďoch, ktorí sa dajú ovládať hriechom Ježiš hovorí: „Kto pácha hriech, je otrokom hriechu.“ Ako vyzerá a koná takýto človek, môžeme vidieť v dnešnom evanjeliu. Pozrime sa ešte raz na onoho syna. V dome otca bol slobodný. Nepoznal biedu a hlad. O všetko sa postarali otcovi sluhovia. Ale jemu to bolo málo. Chcel byť úplne slobodný. Nechcel si pripustiť ani myšlienku, že niekto jestvuje, komu on má byť, a to na základe lásky, podriadený. Preto berie časť majetku a odchádza z domu otca. Iste si vydýchol a povedal si: „Konečne som slobodný! Môžem si robiť, čo len chcem!“ A tak aj urobil. Lenže pomaly sa stával z neho otrok vína a nezriadenej lásky. Najskôr bol iba duchovným otrokom, ale keď premrhal peniaze, stal sa i hmotným otrokom. Ježiš toto otroctvo vyjadril zaujímavými slovami: „Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo pásť svine. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.“ Povedzte sami, aká je to úbohosť, taký človek? Či môže byť väčšie otroctvo, ako je toto? Využime teda príležitosť, keď máme pred očami obraz tohto úbohého márnotratného syna, zamyslieť sa nad sebou a pouvažovať, či azda aj ja nie som otrokom dajakej vášne. Ježiš jasne povedal: „Kto pácha hriech, je otrokom hriechu!“ Čo to znamená? Ak si neviem rozkázať a často prichádzam domov pod vplyvom alkoholu – som jeho otrokom. Alebo, ak sa neviem zbaviť drogy či nikotínu a som od toho závislý – som toho otrokom. Alebo, ak si neviem dať pozor na jazyk, neviem ho udržať na uzde a špiním dobrú povesť blížnych – som otrokom zlých rečí. Alebo žijem nezriadeným životom, nemravným životom, v smilstve, či cudzoložstve – stal som sa otrokom hriešnej a nezriadenej lásky, či sebalásky. Alebo, ak sa mi stáva, že kradnem, či podvádzam alebo som nespravodlivý k mojim podriadeným – vtedy som otrok mamony. Teraz by sme mohli ešte dobre dlho pokračovať a zisťovať tie naše otroctvá. Lenže to iste nie je teraz našim poslaním. Máme pred sebou celú nedeľu, aby sme si sami spytovali svedomie a zisťovali, či sme neupadli do dajakého otroctva. Poďme však ďalej v našom myšlienkovom pochode. Rozprávať o otroctvách je hrozné a ak sme súdni, musíme konštatovať, že každý z nás trpí na dajaké otroctvo, preto sa pýtajme: „Dokedy sa nechám zotročovať? Či vari toto je ten správny a blažený život?“ Rozhodne nie! Každý hriech prináša so sebou zlo a strpčuje život tomu, kto ho pácha, ale aj ľuďom, ktorí s takýmto človekom žijú. Veď kto je hrdý na alkoholika, či drogovo závislého? Kto sa rád stretá s ohováračom, či klamárom, či zlodejom? Ak človek nedokáže z hriechu povstať, ak sa nevymaní z tohto otroctva, jeho koniec bude hrozný – večná smrť, večné otroctvo. Kto z nás túži sa toho dožiť? Dnešné evanjelium nám dáva radu, ako sa zbaviť otroctva. Ukazuje nám to na márnotratnom synovi. Keď bol v najväčšej biede a ponížení, spomenul si na dobrotu svojho otca a pevne sa rozhodol: „Vstanem a pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe.“ Áno tým najlepším Otcom je náš Boh! On je ten, ktorý neustále čaká a pozerá, kedy jeho márnotratný syn či dcéra, zanechá svoje svine a vráti sa do otcovského domu. Nebojme sa urobiť tento krok, lebo on nám už dávno odpustil, teraz zatúžme len po jeho láske. Najlepšie to urobíme tak, že sa zriekneme hriechu, toho hriechu, ktorý nás najviac zotročoval. Keď toto dokážeme, pocítime pravú slobodu, ktorú nám nik nemôže dať, iba náš nebeský Otec – Boh. Nikdy si nenahovárajme: „Mne už niet pomoci! Ja som tak zotročený, že to nedokážem!“ Nikdy nezúfajme! Ježiš nás dnes jasne uisťuje, že Boh nás čaká. Dobre počuješ, Boh ťa čaká! Máš jedinečnú šancu v týchto pôstnych dňoch! Zamysli sa nad svojim životom, priprav sa na dobrú svätú spoveď! Zhoď v tejto sviatosti zo seba okovy hriechu a oslobodený vykroč do života ako slobodný syn, či dcéra nebeského Otca! Ty to dokážeš! Ty na to máš! Nebuď otrokom! Nie je lepšie byť slobodným, nezávislým a šťastným? V roku 1983 sa v Taliansku konalo stretnutie mladých katolíkov. Mladí ľudia vydávali svedectvá o svojom obrátení. Prihlásila sa i 33-ročná žena, ktorá posledných päť rokov žila vo väzení pre rôzne priestupky. Hovorila o tom, ako sa jej Boh postavil do cesty. Raz večer, keď sa pripravovala na protizákonný čin, akoby počula Boží hlas: „Ja jestvujem!“ To jej stačilo. Zmenila smer. Svoj príspevok zakončila týmito slovami: „Ja som bola väznená spoločnosťou. Teraz som väznená Kristom. On je mojou láskou. Cez neho je moja láska nasmerovaná na všetkých mojich bratov a sestry v žalári. To nech znie i v našom ďalšom živote. Bol som otrokom hriechu, ale Boh sa mi postavil do cesty. Odteraz už chcem svoj život prežívať slobodne. Chcem žiť pre Boha a blížneho. Lebo len takýto život je šťastný a má zmysel. Kto sa ešte nerozhodol pre takýto život, nech to urobí teraz, v tejto chvíli! Zdroj:www.trojica.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie