Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia - 12. nedeľa v Cezročnom období

Ty si Boží Mesiáš. Syn človeka musí mnoho trpieť /23. 6. 2019/

Temer každú sobotu môžeme byť v našich kostoloch účastní na uzatváraní sviatostného manželstva. K tomu, aby dvaja ľudia vstúpili do manželstva je veľmi potrebné, aby sa dobre poznali. Preto je správne, ak sa pred sobášom dlhšie poznajú, dôverujú si a majú sa radi. Hoci spolu chodia niekedy aj niekoľko rokov, ich vzájomné poznanie nie je ešte dôkladné, lebo ono prebieha prakticky cez celý život. Čosi podobné môžeme aplikovať aj naše poznanie Ježiša Krista. Tiež je postupné a trvá celý život. Môžeme to pozorovať aj u apoštolov. Ich poznanie Pána začínalo otázkou: Pane, kde bývaš? A Ježiš im odvetil: Poďte a uvidíte. Oni šli a v ten deň zostali u neho. Po tomto úvode dostávajú od Ježiša pozvanie, aby ho nasledovali. Nato zanechali všetko a odišli za ním. Počas chodenia spolu s Ježišom iste odznelo veľa rozhovorov, diskusií a vysvetľovaní, počas ktorých ho spoznávali a uvedomovali si, že je iný, ako ostatní ľudia. Úryvok z dnešného evanjelia potvrdzuje, že učeníci rástli v poznávaní Pána, lebo na jeho otázku: A vy ma za koho pokladáte? Peter odpovedal: Za Božieho Mesiáša. Ale ani tu sa neskočil proces poznávania Ježiša, lebo pokračoval pri jeho odsúdení a ukrižovaní aj po jeho smrti, zmŕtvychvstaní a zoslaní Ducha Svätého. My sa tiež máme podobať apoštolom v neustálom spoznávaní Krista. Radí nám to aj klasický katechizmus, ktorý na otázku: Na čo sme na svete, odpovedá: Aby sme Boha poznali, jeho milovali, jemu slúžili, a tak boli spasení. Čo to pre nás znamená? Celý život máme spoznávať Krista, cez jeho slovo, teda cez rozjímavé čítanie Svätého písma. Ako máme tomu rozumieť? Keď sa pozrieme okolo seba, vidíme, že každý zamestnávateľ dnes vyžaduje aj patričné vzdelanie od svojich zamestnancov. Kde kedysi stačilo základné vzdelanie, dnes sa požaduje stredoškolské, kde kedysi stačilo stredoškolské, dnes sa žiada vysokoškolské a samozrejme aj prax v odbore. Keď teda synovia tohto sveta požadujú patričné vzdelanie pre vykonávanie určitej práce, prečo by sme my, synovia svetla, mali byť zaostalí v poznaní Krista? Prečo by sme my, dospelí ľudia, mali v náboženských vedomostiach zostať na úrovni prvoprijímajúceho dieťaťa? Bohužiaľ, koľkí z veriacich, sú na takejto náboženskej úrovni?! Iste súhlasíme, že je to veľká chyba. Svätý Hieronym vravieval: Neznalosť Písma, je neznalosťou Krista! Poznanie Písma veľmi pomáha, ba doslova koná zázraky. Niekoľko slov z Matúšovho evanjelia rozhodlo o ďalšom živote sv. Františka z Assisi. Úryvok z listu sv. Pavla Rimanom zatriasol životom sv. Augustína tak silno, že sa dal pokrstiť a zmenil sa. Sv. Ignác z Loyoly práve vďaka Písmu a životopisom svätých zanechal svetácky spôsob života, úplne sa oddal Bohu a všetko konal na jeho väčšiu slávu. Na túto skutočnosť reagujú aj mnohé svetové náboženské organizácie, ktorých Biblie alebo aspoň citáty z nej vo forme kalendárikov, diárov, pohľadníc... putujú do hotelových izieb, nemocníc, charitatívnych ústavov a väzníc, aby každý, kto má záujem si mohol čosi prečítať zo Svätého písma. Vo svete je rozšírené dielo s názvom Opus Maria, ktoré každý mesiac určuje stať z Biblie a spolu s krátkym komentárom ju dáva veriacim, aby počas mesiaca sa usilovali vybranú stať žiť a nazývajú ju Slovom života. Rozumieme, čo Pán od nás žiada? Aby sme ho lepšie poznali a pravidelným štúdiom Písma neustále prehlbovali svoje vedomosti o ňom. Preto pouvažujme dnes nad tým, ako často čítam Sväté písmo. Zapájam do neho celú rodinu? Prečítali sme spoločne aspoň evanjeliá? Rozjímam na Knihou kníh? Počujme, čo pri zjavení povedal Pán sv. Gertrúde: Uver, že najcennejšia relikvia, ktorú som zanechal na zemi, sú slová mojej lásky. Slová, ktoré vyšli z môjho láskavého srdca. A počujme ešte, vyznanie sv. Augustína: Bože, nechže tvoje Sväté písmo ostáva mojou čistou rozkošou až do posledných chvíľ. Daj, aby som sa v tvojich svätých knihách nikdy nezmýlil a nikdy ich nezneužil. Spomeňme tiež akademického maliara a národného umelca Mudroňa, ktorý mal na nočnom stolíku Sväté písmo a pred spánkom si vždy z neho čosi prečítal a s myšlienkami naň aj usínal. Dajme si aj my také krásne predsavzatie, že denne si z Biblie prečítame čo len zopár viet. Budeme tak Ježiša lepšie spoznávať, osvojovať si jeho názory a on bude takým spôsobom vylepšovať náš život. Zdroj:www.trojica.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie