« Späť

Z dnešného evanjelia - 6. veľkonočná nedeľa

Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás /6. 5. 2018/

Keď jazdíme po našich cestách, zistíme, že doslova sú prepchané autami. Na sídliskách niet kde parkovať a na dedinách asi nie je dom, pred ktorým by nestál automobil. Ale nechcem hovoriť o množstve áut, ale o tom, že každé má svoju značku a evidenčné číslo, podľa ktorého sa dá určiť jeho majiteľ. Aj nám kresťanom bola daná značka, podľa ktorej sa máme navzájom poznať, a aj iní ľudia nás majú podľa nej definovať. Touto poznávacou značkou je láska. Ježiš o nej hovorí v dnešnom evanjeliu: Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom. Teraz si možno mnohí vzdychnú, že asi by bolo lepšie, keby nám Ježiš vybral dajaké iné poznávacie znamenie. Napríklad odznak alebo ruženec či modlitebnú knižku v ruke… ale on však vyberá vôbec to najťažšie na svete – lásku! A čo je úplne najhoršie, že nielen iba k tým, ktorí nás milujú, ale aj k tým, ktorí nás nenávidia. Iní sa zasa môžu v duchu sťažovať, že Kristus príliš často rozpráva o láske, a teda môže tu vzniknúť dojem, že ten, kto o nej veľa hovorí, môže byť človek, ktorý vidí iba seba. Mal, či nemal, Ježiš právo takto hovoriť? Mal, lebo on ukázal lásku v praxi. Vieme, ako veľmi miloval svoju matku, pestúna, hriešnikov, chorých, mrzákov, apoštolov, cudzích ľudí ba aj Judáša. S láskou ho varuje, aby ho nezradil. Apoštolom povedal: Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Dobre poznáme aj jeho prístup k nepriateľom. Na kríži sa za nich modlí: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Nezabúda ani na tých, ktorí zostanú vo svete po jeho nanebovstúpení. Dáva im seba samého v Eucharistii, napĺňa ich svojím Duchom, dáva im svoju Lásku a káže, aby sa ňou milovali. Láska sa stala poznávacím znamením kresťanov. O tejto téme sa veľa a často hovorí na našich zhromaždeniach. Dobre vieme, že na pochopenie Ježišovho príkazu netreba veľké vzdelanie, ani mať preštudovanú teológiu, ani netreba chodiť do rôznych spolkov a združení. Tu stačí mať ochotu milovať blížneho ako seba samého a vidieť v ňom človeka, ktorý je odkázaný na našu lásku. Preto je nevyhnutné, aby sme často porovnávali svoj život s Ježišovým životom, lebo práve na ňom môžeme najlepšie vidieť, ako sa láska žije v praxi. Snažím sa milovať podľa Ježišovho vzoru? A to nie iba členov mojej rodiny, ale aj ľudí cudzích, neznámych, ľudí, ktorí mi ublížili, ba aj nepriateľov? Usilujem sa vidieť vo všetkých Krista? Istého misionára poslali do Južnej Ameriky medzi Indiánov. Nepoznal ich reč, zvyky, spôsob života a bolo mu spočiatku veľmi ťažko. Aby medzi nich ako-tak zapadol, rozdával im darčeky, ktoré s vďakou prijímali. Jedného dňa pozoroval starú ženu, ako sa doslova trápila na poli. Mala primitívne náradie a bolo zjavne vidieť, že nevládze. Nikto jej ale nepomohol, lebo u Indiánov táto práca patrí ženám. Misionár neváhal, pristúpil k nej a začal jej pomáhať. Žena sa veľmi začudovala a pýtala sa, prečo to robí. Misionár odvetil, že mu to káže Kristus a jeho učenie. Prekvapená žena sa spýtala: Platí toto krásne učenie aj pre indiánske ženy? Misionár na to: Pre vás platí tak isto, ako pre všetkých ľudí. Žena sa pýtala ďalej: A kde žije tvoj Učiteľ? Rada by som ho videla. Misionár jej vysvetli, že žil pred 2000 rokmi v Palestíne. Žena ho ani nenechala dohovoriť a prekvapená sa spýtala: Pred 2000 rokmi? A to muselo trvať tak dlho, pokým prišiel niekto s jeho láskou k nám?! Ľudia čakajú, aby sme prišli s Ježišovou láskou k nim a oslovili ich, lebo my pravidelne každú nedeľu počúvame v Božom slove o láske. Nesmieme zostať apatickí, nehybní a ľahostajní. Nezabúdajme pracovať pre ľudí srdcom. Snažme sa pochopiť, že poznávacou značkou kresťana je láska, preto ju uskutočňujme v každodennom živote. Dáva nám k tomu príležitosť aj nastávajúci týždeň. ZDROJ:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie