« Späť

Z dnešnného evanjelia - Povýšenie sv. kríža

Syn človeka musí byť vyzdvihnutý /14. 9. 2017/

V civilizovanom svete vari neexistuje človek, ktorý by nepoznal kríž. Môžeme sa s ním stretnúť na rôznych miestach: v kostole, na cintoríne, pri ceste, v domácnosti, alebo na krku ako prívesok. Čo myslíte, môžeme ho cítiť aj na pleciach? Isteže áno, lebo každý z nás nosí neviditeľný kríž, jeden ťažší, iný ľahší, ale vždy tlačí… Sú ním naše problémy, ťažkosti, bôle, neriešiteľné krízové situácie… Aj dnešné evanjelium nám kladie pred oči kríž, na ktorom visí Syn človeka. Keď sa lepšie naň pozrieme, vidíme pod ním stáť matku Syna človeka, Máriu. Smelo môžeme povedať, že trojuholník Ježiš, Mária a kríž patria spolu. Preto aj deň pred slávnosťou Sedembolestnej Cirkev kladie pred náš duchovný zrak zdroj bolesti a utrpenia – kríž. Z Jeruzalema na Kalváriu vedie cesta Antónia. Je apríl roku 33 a po ceste na Kalváriu kráča mladý muž s krížom na ramenách. Ledva sa vlečie. Je celý doráňaný, neľudsky skrvavený a na nepoznanie zbitý. Ešte včera, vo štvrtok popoludní, šiel z Betánie do Jeruzalema, plný sily a mužnej krásy. Teraz ho vedú na hroznú smrť. A keďže nevládze, musí mu pomôcť istý Šimon, ktorého k tomu donútili. Konečne prišiel na koniec cesty, kde ho pribili na kríž a na tomto strašnom nástroji smrti po troch hodinách ukrutných bolestí zomiera. Prečo ľudstvo už dvetisíc rokov hovorí o mužovi, ktorý sa volal Ježiš? Veď koľkí odsúdenci v jeho časoch zomreli tou istou smrťou? My, veriaci, vieme na otázku odpovedať. Pre nás kríž nie je nezmyslom a bláznovstvom, ale tým najvzácnejším a najcennejším drevom. Je to veľký paradox - to, čo usmrcuje, čo zabíja, vedie k životu. Ježiš dokázal, že smrť drží pevne v rukách, že nad ním nemá žiadnu moc. Ukazuje, že kde je on, tam všetko stráca svoju moc, teda aj smrť. Ľudstvo sa už od prvopočiatku svojej existencie pripravuje na stretnutie s krížom. Mojžiš urobil na púšti medeného hada a zavesil ho na kôl, aby každý, kto s vierou naň pozrie, sa uzdravil. Dnes máme obrovskú príležitosť pozrieť sa na Ježiša a meditovať jeho ukrižovanie. Položme si pritom otázky: Čo pre mňa znamená kríž? Ozdobu na krku? Čosi normálne na cintoríne? Alebo znamená niečo iné? Ťažkosť, utrpenie, strach alebo výsmech? Alebo pre mňa znamená život, slávu a nádej? Ale ak tvrdím, že je mojou nádejou, žijem podľa toho? Aké sú moje prežehnávania sa a modlitby? Aké sú moje medziľudské vzťahy? Aká je moja úcta ku krížu a k Ukrižovanému? V Afrike žil chlapec, ktorému misionári pomohli nájsť cestu k Ukrižovanému. Tak si zamiloval Kristov kríž, že ho neustále nosil pripevnený na svojej košeli. Raz sa prechádzal okolo domu miestneho čarodejníka, ktorý keď zazrel kríž, vytrhol mu ho z košele a vtiahol ho do svojej chatrče. Začal sa vyzvedať, čo kríž znamená, ktorého kmeňa je symbolom a komu vlastne chlapec robí špióna. On sa však bránil, že je členom náboženského združenia a žiadnym špiónom. Keď čarodejník videl, že u chlapca nepochodí, zreval: A teraz vypadni! Mladík však pokojne odvetil: Bez kríža neodídem. No, tak to si počkáš! A chlapec opäť pokojne: Počkám. Sadol si do kúta a čakal. Hodinu, dve, tri. Už to nevydržal ani čarodejník a kríž mu s hnevom hodil k nohám. Chlapec sa zamračil a zvolal: Kríž sa tak nehádže! Ukrižovaný Kristus dal chlapcovi silu, aby vyznal svoju vieru. A dáva ju aj nám, pravdaže, ak o ňu stojíme. Každý, kto sa pohybuje v trojuholníku Ukrižovaný, Mária a kríž, sa nestratí. Prosme aj pri tejto svätej omši trpiaceho Krista, aby sme pochopili význam kríža, zamilovali si ho a vážili si ho ako najcennejší nástroj našej spásy. Modlime sa: Kríž je znakom spásy, kríž ten drevený, Kristom nesený z lásky, krvou zmáčaný – za nás… Zdroj:www.trojica.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie