Syn človeka musí byť vyzdvihnutý /14. 9. 2017/

V civilizovanom svete vari neexistuje človek, ktorý by nepoznal kríž. Môžeme sa s ním stretnúť na rôznych miestach: v kostole, na cintoríne, pri ceste, v domácnosti, alebo na krku ako prívesok. Čo myslíte, môžeme ho cítiť aj na pleciach? Isteže áno, lebo každý z nás nosí neviditeľný kríž, jeden ťažší, iný ľahší, ale vždy tlačí… Sú ním naše problémy, ťažkosti, bôle, neriešiteľné krízové situácie… Aj dnešné evanjelium nám kladie pred oči kríž, na ktorom visí Syn človeka. Keď sa lepšie naň pozrieme, vidíme pod ním stáť matku Syna človeka, Máriu. Smelo môžeme povedať, že trojuholník Ježiš, Mária a kríž patria spolu. Preto aj deň pred slávnosťou Sedembolestnej Cirkev kladie pred náš duchovný zrak zdroj bolesti a utrpenia – kríž. Z Jeruzalema na Kalváriu vedie cesta Antónia. Je apríl roku 33 a po ceste na Kalváriu kráča mladý muž s krížom na ramenách. Ledva sa vlečie. Je celý doráňaný, neľudsky skrvavený a na nepoznanie zbitý. Ešte včera, vo štvrtok popoludní, šiel z Betánie do Jeruzalema, plný sily a mužnej krásy. Teraz ho vedú na hroznú smrť. A keďže nevládze, musí mu pomôcť istý Šimon, ktorého k tomu donútili. Konečne prišiel na koniec cesty, kde ho pribili na kríž a na tomto strašnom nástroji smrti po troch hodinách ukrutných bolestí zomiera. Prečo ľudstvo už dvetisíc rokov hovorí o mužovi, ktorý sa volal Ježiš? Veď koľkí odsúdenci v jeho časoch zomreli tou istou smrťou? My, veriaci, vieme na otázku odpovedať. Pre nás kríž nie je nezmyslom a bláznovstvom, ale tým najvzácnejším a najcennejším drevom. Je to veľký paradox - to, čo usmrcuje, čo zabíja, vedie k životu. Ježiš dokázal, že smrť drží pevne v rukách, že nad ním nemá žiadnu moc. Ukazuje, že kde je on, tam všetko stráca svoju moc, teda aj smrť. Ľudstvo sa už od prvopočiatku svojej existencie pripravuje na stretnutie s krížom. Mojžiš urobil na púšti medeného hada a zavesil ho na kôl, aby každý, kto s vierou naň pozrie, sa uzdravil. Dnes máme obrovskú príležitosť pozrieť sa na Ježiša a meditovať jeho ukrižovanie. Položme si pritom otázky: Čo pre mňa znamená kríž? Ozdobu na krku? Čosi normálne na cintoríne? Alebo znamená niečo iné? Ťažkosť, utrpenie, strach alebo výsmech? Alebo pre mňa znamená život, slávu a nádej? Ale ak tvrdím, že je mojou nádejou, žijem podľa toho? Aké sú moje prežehnávania sa a modlitby? Aké sú moje medziľudské vzťahy? Aká je moja úcta ku krížu a k Ukrižovanému? V Afrike žil chlapec, ktorému misionári pomohli nájsť cestu k Ukrižovanému. Tak si zamiloval Kristov kríž, že ho neustále nosil pripevnený na svojej košeli. Raz sa prechádzal okolo domu miestneho čarodejníka, ktorý keď zazrel kríž, vytrhol mu ho z košele a vtiahol ho do svojej chatrče. Začal sa vyzvedať, čo kríž znamená, ktorého kmeňa je symbolom a komu vlastne chlapec robí špióna. On sa však bránil, že je členom náboženského združenia a žiadnym špiónom. Keď čarodejník videl, že u chlapca nepochodí, zreval: A teraz vypadni! Mladík však pokojne odvetil: Bez kríža neodídem. No, tak to si počkáš! A chlapec opäť pokojne: Počkám. Sadol si do kúta a čakal. Hodinu, dve, tri. Už to nevydržal ani čarodejník a kríž mu s hnevom hodil k nohám. Chlapec sa zamračil a zvolal: Kríž sa tak nehádže! Ukrižovaný Kristus dal chlapcovi silu, aby vyznal svoju vieru. A dáva ju aj nám, pravdaže, ak o ňu stojíme. Každý, kto sa pohybuje v trojuholníku Ukrižovaný, Mária a kríž, sa nestratí. Prosme aj pri tejto svätej omši trpiaceho Krista, aby sme pochopili význam kríža, zamilovali si ho a vážili si ho ako najcennejší nástroj našej spásy. Modlime sa: Kríž je znakom spásy, kríž ten drevený, Kristom nesený z lásky, krvou zmáčaný – za nás… Zdroj:www.trojica.sk