Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. SERGEJ /24. 2. 2018/ mučeník (3. - 4. stor.?)

SV. SERGEJ mučeník Podobne ako v niektorých iných prípadoch kresťanského dávnoveku, aj v úcte sv. Sergeja sa vyskytli historické nedôslednosti a zámena osôb. Tak o údajnom svätom pustovníkovi a mučeníkovi Sergejovi, ktorý sa na kresťanskom západe uctieva 24. februára, svätopisecké pramene na východe celkom mlčia, hoci mal žiť a podstúpiť mučeníctvo v meste Cézarei v Kapadócii, kde bolo východné kresťanstvo veľmi živé. Oproti tomu bola tak na východe ako aj na západe už v staroveku rozšírená úcta k mučeníkom Sergejovi a Bakchovi. Zachovali sa ich životopisy v rozličných rečiach, hoci čiastočne znehodnotené chybnými historickými údajmi so zámenou miest a osôb. Po porovnaní užitočných údajov možno pripustiť, že Sergej a Bakchus boli vojaci, azda aj dôstojníci v sýrsko-eufratskej oblasti (terajšia severná Sýria a juhovýchodné Turecko) za čias cisára Maximína Daju (307-313). V tom období sa už na väčšine rímskeho územia skončilo prenasledovanie kresťanov. No na východe ešte doznievalo a malo početné obete. Medzi ne patrili aj Sergej a Bakchus. Obidvoch najprv vyšetrovali a mučili. Bakchus zomrel už pri ukrutnom bičovaní. Sergej prežil týranie a dlhý bolestivý pochod s klincami vnútri obuvi. Napokon ho sťali. Miestni kresťania ho pochovali a postavili nad jeho hrobom malú kaplnku. Po vyhlásení náboženskej slobody (v r. 313) uložili jeho telesné ostatky do veľkého kostola, ktorý postavili v blízkosti miesta jeho umučenia. K rozvoju úcty sv. Sergeja nepochybne prispela veľkolepá bazilika, ktorú na začiatku 5. storočia dal postaviť na jeho počesť hierapolský biskup Alexander. Svätyňa sa stala cieľom pútí i zo vzdialených krajov. Cisár Justinián dal okolo nej vybudovať opevnenú osadu s vodovodom, ktorú nazval podľa svätca Sergiopolis. Povesť o mnohých zázrakoch a o bohatých daroch svätým sa rozšírila aj na západ. Medzi votívnymi darmi v bazilike boli okrem iného dva zlaté kríže a zlatá paténa, ktoré venoval chrámu perzský král Kosroe II. Úcta sv. Sergeja sa rozšírila najmä na Blízkom a Strednom východe. Zdedili ju aj východní Slovania, najmä Rusi, kde je veľmi rozšírené meno tohto sv. mučeníka. Na kresťanskom západe sa úcta sv. Sergeja uchytila viac v stredomorských krajinách. V Taliansku sa pomerne dosť používa jeho meno v potaliančenej podobe Sergio. Kvôli úplnosti treba však pripomenúť, že sviatok tohto Sergeja i jeho spoločníka Bakcha sa uvádza tak vo východných ako aj v západných zoznamoch svätých na deň 7. októbra. Tu ho spomíname preto, aby sme namiesto historicky pochybnej osobnosti oboznámili ctiteľov sv. Sergeja so svätcom toho mena, ktorý hrdinským utrpením za vieru vyvolal zaslúženú ozvenu obdivu a úcty. Zdroj:Životopisy svätých sú spracované z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Tatran Bratislava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie