« Späť

Životopisy svätých

Svätá Matilda (Mechtild), kráľovná /14. 3. 2018/ * okolo 895 Enger pri Herforde, Severné Porýnie-Vestfálsko, Nemecko † 14. marec 968 Quedlinburg, Sasko-Anhaltsko, Nemecko Význam mena: silná, udatná bojovníčka (zast. nem.) Atribúty: kostol, kôš s chlebom (almužna)

Svätá Matilda (Mechtild), kráľovná Sv. Matilda sa narodila okolo roku 895 v meste Enger. Roku 909 (podľa iných prameňov roku 913) sa zosobášila so synom saského vojvodu Ota, neskorším nemeckým kráľom Henrichom I. Hoci Henrich bol prchkej povahy, vďaka svojej manželke sa postupne stal milším, spravodlivým a snažil sa veci riešiť v pokoji. Spolu mali päť detí – troch synov, Ota (neskoršieho cisára), Henricha a Bruna (neskoršieho arcibiskupa) a dve dcéry: Gerberu a Hedvigu. Napriek vysokému spoločenskému postaveniu Matilda bola pokorná a k tomu viedla aj svoje deti. Starala sa o ich náboženskú i vzdelanostnú úroveň. V roku 936 Henrich zomrel. Už pri jeho mŕtvole tesne po smrti sa začali synovia Oto a Henrich hádať, kto prevezme kráľovskú korunu. Keď to Matilda videla, s plačom ich napomínala, že všetko to je len pozemská sláva, ktorá raz pominie. Sama odložila nádherné rúcha a obliekla sa do vrecoviny. Utiahla sa do svojich izieb, modlila sa a kajala. Synovia však naďalej žili rozporoch. Jej materinské srdce tým veľmi trpelo. Viac podporovala Henricha, no nakoniec za kráľa zvolili Ota, ktorý bol prvorodený. Matilda rada rozdávala almužnu chudobným. Dvorania, ktorým sa to nepáčilo, začali na ňu donášať kráľovi, že rozhadzuje majetok. Oto klebetám uveril a svoju matku zbavil všetkého dôchodku. Navyše ju chcel umiestniť v nejakom kláštore. Ona to v pokore prijala, utiahla sa na osamelé miesto do Vestfálska. Oto si však po čase uvedomil svoje nepekné chovanie. Na podnet svojej manželky sa rozhodol matku vyhľadať a zavolať späť. Poslal po ňu biskupov a grófov. Keď prišla, sám sa hodil pred ňou na kolená a odprosoval ju za to, čo sa stalo. Henrich to takisto ľutoval. Matilda teda znovu nažívala v láske a pokoji. S pomocou a podporou Ota potom založila viacero kláštorov, v ktorých žilo veľa mníšok. Postavila kostoly, školy, ústavy pre chudobných a chorých, ktorých sama ošetrovala. Osobitne sa starala najmä o ženský kláštor v Quedlinburgu. V tomto kláštore chcela byť aj pochovaná. Odcestovala doň v čase, keď už cítila, že koniec života sa blíži. Tam prijala z rúk svojho syna Viliama, mohučského arcibiskupa, sviatosti a 14. marca 968 zomrela. Pochovali ju podľa jej priania v Quedlinburgu vedľa jej manžela. Arcibiskup Viliam, jej syn, zomrel náhle, ešte pár dní pred ňou, na spiatočnej ceste od matky do svojho arcibiskupského sídla. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie