« Späť

Životopisy svätých

Bl.Metod Dominik Trčka, kňaz, rehoľník /23. 3. 2018/ * 6. júl 1886 Frýdlant nad Ostrovicí, Morava † 23. marec 1959 Leopoldov, Slovensko

Bl.Metod Dominik Trčka, kňaz, rehoľník Dominik Trčka sa narodil 6. júla 1886 v českom Frýdlante nad Ostrovicí pri Frýdku-Místku. Bol najmladším zo siedmich detí Františky Šterbovej a Tomáša Trčku. Hneď v nasledujúci deň bol pokrstený. Základnú školu ukončil v rodnom Frídlandte, neskôr navštevoval gymnázium v Místku a v Červenke u redemptoristov. Rozhodol sa pre zasvätený život a v r. 1902 vstúpil do rehole redemptoristov (Kongregácia Najsv. Vykupiteľa), kde po noviciáte 25. augusta 1904 zložil sľuby. Po štúdiách teológie bol v Prahe 17. júla 1910 arcibiskupom Levom Skrbenským vysvätený za kňaza. Svoje prvé roky kňazstva venoval pastoračnej práci a ľudovým misiám. Jeho miesta pôsobenia boli Praha, svätyňa Panny Márie na Svatej Hore a Plzeň. Počas Prvej svetovej vojny sa s veľkým nasadením venoval utečencom z Chorvátska, Slovinska a Ruska a to tak, že vysluhoval sviatosti a učil katechizmus, ale staral sa aj o ich nevyhnutné zabezpečenie. Už počas svojich rokov štúdii sa zmienil o svojej túžbe pracovať medzi kresťanmi východného rítu. To sa stalo skutočnosťou v roku 1919, kedy ho superior Pražskej provincie redemptoristov poveril pastoračnou prácou medzi veriacimi gréckokatolíkmi v Ukrajinskom Ľvove. V tamojšej komunite, zvlášť za pomoci blahoslaveného P. Nikolaja Černeckého, sa naučil jazyk, zvyky a miestne obyčaje. Od tohto času sa datuje aj jeho druhé meno Metod. V decembri 1921 je poslaný do Stropkova na východe Slovenska, kde zakladá so spolubratmi prvú komunitu redemptoristov byzantského rítu. V roku 1924 sa stáva predstaveným komunity a začína rozvíjať misionársku činnosť v eparchiách v Prešove, Užhorode a Križevci. Ohlasuje Božie slovo a zakladá spoločenstvá Matky ustavičnej pomoci. V roku 1931 sa spoločenstvo presťahovalo do nového domu v Michalovciach, kde bol P. Metod predstaveným až do júla 1932. Vtedy sa unavený z práce a stavby domu vrátil do Stropkova. Tu popri oddychu vypomáhal v okolitých farnostiach. Do Michaloviec sa vracia v r. 1934, kde ho v marci nasledujúceho roku ustanovili za apoštolského vizitátora sestier baziliánok v Prešove a v Užhorode. V roku 1936 je znovuzvolený za predstaveného domu a v tomto postavení zotrváva až do r. 1942. Pod jeho vedením sa duchovná činnosť komunity redemptoristov rozširuje na celý Zemplín. Dokončuje stavbu chrámu a tiež zakladá fundáciu pre konvent sestier, zamýšľa založiť nový exercičný dom redemptoristov, pracuje pre fundáciu domu v Chuste v eparchii Užhorod. Všetko toto vykonáva bez zanedbávania si svojich pastoračných povinností. Napriek tomu, že priamo nebol v tom čase zapojený do ľudových misií, nestráca svoj vrelý vzťah k obyčajným ľuďom. Za týmto účelom zamýšľal tiež založiť asociáciu žien, ktoré by sa po duchovnej stránke venovali najopustenejším. Počas druhej svetovej vojny podstupujú redemptoristi mnohé utrpenia, pretože Slovenský štát ich obviňuje z fanatizmu a upodozrieva z propagandy. P. Metod, predstavený, sa stal cieľom útokov. Pre dobro komunity sa snaží vycestovať s troma spolubratmi na Ukrajinu, ale od štátu nedostane povolenie. S koncom Druhej svetovej vojny sa vylepšujú aj vzťahy zo štátom. 21. Decembra 1945 je komunita redemptoristov východného obradu kánonicky ustanovená za viceprovinciu. V marci 1946 vymenovali P. Metoda za prvého predstaveného viceprovincie. Pod jeho vedením sa redemptoristi vrátili do Stropkova, kde postavili chrám sv. Cyrila a Metoda, založili dom v Sabinove, venovali sa početným a plodným misiám a vydávali mnohé publikácie. S príchodom komunistického režimu v krátkom čase všetko padlo. V roku 1949 bola michalovská viceprovincia zrušená a počas noci z 13. na 14. apríla 1950 boli všetci rehoľníci prevezení do zhromažďovacích táborov. P. Metod, ktorý sa v tom čase nachádzal v Sabinove, bol prevezený najprv do Podolínca a odtiaľ viackrát do neslávne známeho „leopoldovského mlyna“. Výpovede spoluväzňov svedčia, že pre ochranu svojich spolubratov bol ochotný si pripísať každú vinu a zodpovednosť, plniac si verne svoju službu. Počas procesu, 12. apríla 1952, bol obvinený zo spolupráce s biskupom Pavlom Gojdičom, z rozširovania pastoračných listov a zo zasielania informácii cez pražskú provinciu do Ríma. Toto bolo posúdené ako špionáž a ako hrubý priestupok proti štátu. Pod tlakom týchto argumentov, na dôvažok ešte za pokus o útek za hranice, bol P. Metod odsúdený na 12 rokov väzenia. Svoje posledné roky života prežil vo väzniciach v Ilave, Mírove a Leopoldove. Napriek chorobe, svojmu veku a tvrdým podmienkam vo väzbe, jeho duch ostal mocný. Nezlomne dôveroval Bohu a veril, že naplní jeho vôľu. Neprestajne sa modlil a keď mal čo i len najmenšiu možnosť, slúžil liturgiu. Niekoľko krát žiadal o skrátenie svojho trestu, no na to bol až príliš pevný vo svojom náboženskom presvedčení a až príliš horlivý. Odpoveď bola vždy zamietavá. V roku 1958 bol preložený do väznice Leopoldov, ktorá sa považovala za najhoršie väzenie. Počas Vianoc dozorca začul, ako si spieva jednu z vianočných piesní. V momente bol preložený do „korekcie“, kde následkom drsného a nezdravého prostredia dostáva tuberkulózu. Spoluväzeň v cele, ktorý sám bol lekárom, síce prosil a urgoval správu, aby P. Metod bol prevezený do nemocnice, ale nestalo sa tak. Bol preložený iba na samotku. Ako neskôr bolo potvrdené: po krátkom čase v tamojšej cele 23. marca o deviatej hodine ráno roku 1959, posledný krát vydýchol. Vtedy sa navždy stratil svojim mučiteľom. Pochovaný bol na cintoríne väznice. Po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi spolubratia v roku 1969 pozostatky preniesli do Michaloviec do chrámu Ducha Svätého. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie