« Späť

Životopisy svätých

Ctihodný Nicola D’Onofrio, M.I. /12. 6. 2018/ * 24. marec 1943 Villamagna, Taliansko † 12. jún 1964 Rím, Taliansko

Ctihodný Nicola D’Onofrio, M.I. Nicola-D´Onofrio sa narodil 24. marca 1943 na malom statku vo Villamagna v Taliansku. Mal šťastné detstvo, ktoré nezahalil žiadny negatívny mrak. Chodil do školy, tešil sa z prvého svätého prijímania, trávil čas ako miništrant v kostole. Nič ho neodlišovalo od jeho rovesníkov. Bol inteligentný a usilovný, často až príliš vážny, ale inak ničím mimoriadny. Túžba po kňazstve sa v ňom prebudila veľmi skoro, v určitej miere ho ovplyvnil študent teológie z jeho rodného mesta a blízkosť k rodisku sv. Kamila. Usiloval sa o vstup do seminára kamiliánov v Ríme. Jeho otec na rozdiel od Nicolu nesúhlasil s jeho rozhodnutím, chcel aby obaja jeho synovia s ním pracovali na farme. Matka prijala synovo povolanie, ale dávala prednosť tomu, aby vstúpil do diecézneho seminára v najbližšom Chieti. Nicola aj naďalej chodil do školy. V priaznivej chvíli, vysvetlil svojim rodičom, že je požehnaním pre rodinu mať syna, ktorý je kňazom. Držal sa týmto vysvetlením spirituality sv. Jána Bosca. Nakoniec rodičia ustúpili a prijali synovo povolanie. Nicolovi bolo dovolené vstúpiť do kamiliánskeho seminára v Ríme na sviatok sv. Terezky z Lisieux, ktorá sa neskôr stala jeho patrónkou. Začal tam študovať 3. októbra 1955. Usilovne pracoval na dosiahnutí akademického úspechu. Najdôležitejšie však pre neho bolo prehĺbiť svoje kňazské povolanie. Nadšene nasledoval pokyny svojho duchovného vodcu. Jeho prívetivosť a jeho úsmev ho robili veľmi obľúbeným. Dňa 6. októbra 1960 bol prvýkrát oblečený do habitu rádu kamiliánov, čo znamenalo začiatok jeho noviciátu. Na konci duchovných cvičení v tejto dôležitej fáze svojho života si do svojho denníka poznačil: „Ježišu, ak by som jedného dňa musel vyzliecť tento habit, prv ako prijmem večné sľuby, ako to mnohí dnes robia, prosím daj mi zomrieť skôr, než by sa tak stalo. Nemám strach zo smrti, lebo je pri mne tvoja milosť“. V milujúcej modlitbe sa obracal na Ježiša a Pannu Máriu. Ráno, 7. októbra 1961, na sviatok Panny Márie Ružencovej, po roku intenzívnej prípravy, ktorú jeho nadriadení opísali ako úžasnú, prijal sľub chudoby, čistoty, poslušnosti a charity, k chorým i v prípadoch nákazlivých chorôb. Týmto dňom začal jeho skutočný život člena rádu Kamiliánov. Bol pokojný, k dispozícii každému, kto ho potreboval. V komunite pokorný a jednoduchý, horlivý v modlitbe a usilovný vo svojich štúdiách. Koncom roku 1962 začal pociťovať prvé príznaky choroby, ktorá neskôr viedla k jeho smrti vo veku 21 rokov. Poslušne prijímal rozhodnutia svojich nadriadených a lekárov od samého začiatku. Dňa 31. júna 1963 sa podrobil operácii, po ktorej nasledovala bolestivá liečba. Nicola znášal chorobu s trpezlivosťou a pokojom, zakotvený v modlitbe. Dňa 28. mája 1964, tento mladý mních, so zvláštnym povolením pápeža, prijíma večné sľuby skôr, ako boli plánované. Obdivuhodným spôsobom, znášal svoje utrpenie, cítil, že jeho život sa čoskoro skončí. Modlil sa: „Ježišu, daj mi silu! Som pripravený na tvoj príchod, aby si ma vzal k sebe“. „Drahá Matka Božia, vieš, ako veľmi milujem teba a Ježiša! Úplne sa zverujem do Božích rúk.“ So skrytou nádejou na získanie veľkého zázraku uzdravenia, ho jeho nadriadení poslali na púť do Lúrd a Lisieux. Nicola prijal ich rozhodnutie z poslušnosti, ale šiel predovšetkým so zámerom prosiť o pomoc Nepoškvrnenej Panny a jeho malej – veľkej patrónky sv. Terezky z Lisieux , aby až do konca života plnil Božiu vôľu. Bolo to 10. mája, len 33 dní pred jeho stretnutím s Bohom na večnosti. Krátky život Nicolu D’Onofria, bol poznačený hrdinskou láskou k Bohu. Prijal svoj osud bez sťažností. Svoju chorobu a bolesti trpezlivo znášal, ako Boží zámer určený špeciálne pre neho. Niekoľko mesiacov pred smrťou už sa mohol pohybovať iba s pomocou invalidného vozíka. Rakovina pľúc rýchlo postupovala a prejavovala sa silnými bolesťami a dusením. Jeho matka zostala blízko pri ňom do samotného konca. Výnimočná dôvera a oddanosť v Božiu vôľu v posledných dňoch veľkého utrpenia, prekvapila aj tých, ktorí ho poznali od detstva. Život tohto mladého muža skončil 12. júna 1964, jeho smrteľná agónia začala o 16. tej hodine a ukončila jeho život večer, krátko po 21. hodine. Počas týchto hodín strašných bolestí, odmietol utišujúce lieky a prosil svojich bratov iba o modlitbu s ním. Od roku 2000 prebieha proces beatifikácie Nicolu d´Onofria. Nicola, služobník Boží, pomôž mi poznať, že láska k Bohu a obeta sú hodnoty, ktoré dávajú zmysel a budúcnosť môjmu životu. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie