« Späť

Životopisy svätých

SV. ULRICH /10. 7. 2018/ mních (zomr. r. 1093)

SV. ULRICH mních Sv. Ulrich pochádzal z poprednej nemeckej rodiny. Jeho kmotrom bol neskorší nemecký cisár Henrich III. a jeho strýko Nitker bol freisinským (v Bavorsku) biskupom. Ulrich sa narodil okolo r. 1020 v meste Regensburgu. Vzdelanie získal v kláštornej škole sv. Emeráma. Po skončení štúdií prešiel na cisársky dvor, kde mal plnú podporu svojho kmotra cisára Henricha III. a jeho manželky Agnesy. Ale po istom čase si uvedomil márnivosť dvorného prepychu a pocítil povolanie k cirkevnej službe. Preto prešiel do Freisingu k strýkovi biskupovi Nitkerovi. Ten ho vysvätil za diakona a vymenoval ho za prepošta a archidiakona freisinskej katedrály. Ulrich sa vyznačil starostlivosťou o bohoslužby v katedrále, ako aj dobročinnosťou voči chudobným. V čase hladu im rozdal väčšinu svojho majetku. Raz sa vybral na púť do Svätej zeme. Keď sa po dlhšom čase vrátil, jeho strýko biskup bol už mŕtvy. Aj svoje miesto v katedrále našiel obsadené iným klerikom. Avšak Ulrich sa preto nemrzel. Rozhodol sa stať mníchom. Vstúpil do slávneho benediktínskeho kláštora Cluny vo východnom Francúzsku. Bolo to r. 1052. Opát sv. Hugo ho dal vysvätiť za kňaza a keďže v ňom vybadal pozoruhodnú duchovnú zrelosť, vymenoval ho za spovedníka a špirituála veľkej kláštornej komunity. Niektorí spolubratia boli nespokojní, že cudzinec, Nemec, dostal takú dôležitú funkciu vo francúzskom kláštore. Preto ho sv. Hugo poslal vo funkcii priora do kláštora Marcigny pri Autune, kde mal prevziať aj zodpovednosť za ženský kláštor. Tam sa mu však začala prejavovať vážna očná choroba. Preto sa po istom čase vrátil do Cluny. Ale predstavení ho poslali na územie terajšieho Švajčiarska, aby tam založil kláštor Rüeggisberg pri Berne. V r. 1073 šiel s novými úlohami do Peterlingenu v lausanskej diecéze. Odtiaľ však musel r. 1080 odísť pre nezhody s biskupom Burkardom, ktorý sa pridŕžal protipápeža Klementa III. Ulrich sa ho márne usiloval získať pre poslušnosť pápežovi Gregorovi VII. Keď sa vrátil do Cluny, predstavení ho poslali vizitovať nemecké kláštory, ktoré sa pripojili ku clunyjskej reforme. V tom období na žiadosť hirschauského opáta Viliama napísal tri knihy o clunyjskom rehoľnom poriadku: "Consuetudines Cluniacenses". Mal založiť benediktínsky kláštor pri Breisachu (neďaleko Freiburgu i. Br.), ale nenašiel tam vhodné miesto. Napokon založil mužský kláštor v Zelle vo Schwarzwalde a ženský kláštor v Bollschweile. Ten neskôr (v r. 1115) preložili do Söldenu. Ulrichovu činnosť podporoval bazilejský biskup Gebhard, ktorý si veľmi vážil poloslepého horlivého mnícha. V r. 1091 Ulrich celkom oslepol. Preto nemohol už vykonávať úrad predstaveného v zellskom kláštore. No ostal tam a tam aj zomrel o dva roky neskôr 10. júla 1093. Ľudia si ctili nábožného a obetavého mnícha už za života. Po smrti táto úcta ešte vzrástla. Cirkev ju slávnostne uznala v r. 1139. Na pamiatku zázračných uzdravení, ktoré svätý prior vykonal už za života, clunyjskí mnísi požehnávali tzv. "vodu sv. Ulricha". Na rozlíšenie od iných svätcov toho istého mena, tento sa nazýva sv. Ulrich z Zellu alebo z Regensburgu alebo z Cluny. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie