Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Tibor (Tiburtius), mučeník /11. 8. 2018/ † 3.-4. storočie Význam mena: pochádzajúci z mesta Tibur (dnes Tivoli blízko Ríma – z lat.)

Svätý Tibor (Tiburtius), mučeník Presné historické záznamy o sv. Tiborovi nemáme. O úcte k nemu svedčí nápis, pochádzajúci z polovice 4. storočia. Jeho autorom je pápež sv. Damaz I. Približne z konca 4. storočia pochádza freska sv. Tibora, ktorá sa nachádza v katakombách sv. Marcelína. Jeho hrob však nie je presne identifikovaný. V roku 827 jeho relikvie z katakomb ukradli a preniesli do kláštora v Soissons spolu s relikviami sv. Marcelína a Petra. Späť do Ríma sa relikvie dostali za pápeža Gregora IV. Príbeh o sv. Tiborovi sa spomína v legende o sv. Šebastiánovi. Chromatius, rímsky prefekt, poslal niekoľkých kresťanov na smrť. Sám sa potom však obrátil vďaka sv. Trankvilínovi. Pokrstil ho sv. Polykarp. Jediným synom Chromatia bol Tibor. Pokrstili aj toho, jeho krstným otcom sa stal sv. Šebastián. Počas prenasledovania kresťanov za čias cisára Diokleciána sa Tibor ukryl v otcovskom dome. Našli sa však zradcovia, ktorí ho prezradili, a tak bol predvedený pred prefekta Fabiána. Tibor vyznal svoju vieru. Potvrdil to zázrakom, keď sa s krížom v ruke prechádzal po žeravom uhlí bez známky bolesti či popálenia. Pohania to však pripísali čarám a sťali ho. Stalo sa to na Via Lavicana asi v roku 286. Miesto popravy kresťania nazvali „Ad duas lauras“ (Pri dvoch víťazných stromoch). Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie