Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Alexander Sauli, biskup /11. 10. 2018/ * 15. február 1534 Miláno, Taliansko † 11. október 1593 Calosso d’Asti, Taliansko Význam mena: ochranca ľudí (gr.) Atribút: Biskupský pastorál (berla)

Svätý Alexander Sauli, biskup Sv. Alexander Sauli sa narodil 15. februára 1534 v Miláne ako syn Dominika a Dommasiny Spinolovej, ktorí pochádzali zo starých slávnych janovských rodín. Už od detstva bol veľmi nábožný. Často ho našli pri modlitbe. Vyštudoval literatúru a právo v Pavii. Dosiahol doktorát. Ako sedemnásťročný sa zriekol svetskej kariéry a vstúpil do kláštora barnabitov (kongregácia rehoľných klerikov sv. Pavla; názov barnabiti bol podľa ich kláštora, ktorý bol zasvätený sv. Barnabášovi). Bola to mladá rehoľa, ktorú založil len pred dvadsiatimi rokmi sv. Anton Mária Zaccaria. Predstavení ho poslali študovať filozofiu a teológiu do Pavie. Za kňaza bol vysvätený 21. marca 1556. Horlivo účinkoval v kostole, školách, spolkoch. Sv. Karol Boromejský, ktorý bol vtedy milánskym arcibiskupom, si ho vyvolil za spovedníka. Takisto aj iní cirkevní hodnostári – kardináli, biskupi, preláti i šľachtici. Alexander bol niekoľko rokov správcom kolégia sv. Pavla a Barnabáša v Miláne. V roku 1564 ako tridsaťročný bol zvolený za generálneho predstaveného svojho rádu. Neskôr ho v tomto úrade ešte dvakrát znovuzvolili. Alexander sa neustále cvičil v nábožnosti a konal skutky pokánia. Vynikal láskou k ľuďom, najmä k mladým. Napísal pravidlá pre novicov, ktoré sa až dodnes zachovávajú. Zaviedol nový poriadok do posvätných i svetských štúdií, vydal smernice pre spovedníkov a kazateľov. Zmenšil počet ústnych modlitieb a zrušil figurálny spev pri modlitbách breviára v chorobe a pri slávnostiach. Pápež sv. Pius V. ho v roku 1570 vymenoval za biskupa do Aleria na Korzike. Biskupské svätenie prijal od Karola Boromejského. Svoje biskupstvo našiel Alexander v spustošenom stave. Nebolo ani katedrály, ani kostola či biskupského domu. Namiesto náboženstva vládla povera a pár kňazov, ktorí tam pôsobili, bolo nevedomých a zanedbaných. V Alerii vystaval katedrálu, seminár a biskupskú rezidenciu. Svojich klerikov sám vyučoval teológiu. Cestoval krížom-krážom po diecéze, kázal, poučoval, navštevoval chorých, vysluhoval sviatosti, staral sa o stroskotancov, pútnikov a bývalých otrokov. Zakladal školy a chudobince. Zmieroval pohádané rodiny, akých bolo na ostrove neúrekom. Odstraňoval povery, späť do Cirkvi priviedol mnohých bludárov. Keď v roku 1580 zasiahol Korziku mor, nebolo horlivejšieho ošetrovateľa ako on. V tom istom roku nastalo veľké sucho. Biskup Alexander zvolal celú diecézu k spoločnej verejnej modlitbe. Na konci modlitby sa zrazu nebo zatiahlo oblakmi a vyprahnutá krajina dostala vytúžený dážď. Inokedy so svojim ľuďmi prosili o ochranu pred pirátmi. Boh ich vypočul. Strhla sa taká búrka, že pirátske lode sa úplne zničil. Okrem toho mal dar proroctva a skúmania sŕdc. Zostavil katechizmus, ktorý aj sv. František Saleský odporúčal týmito slovami: „Netreba zostavovať iný, stačí preložiť katechizmus biskupa z Alerie.“ Chýr o jeho činnosti sa niesol široko-ďaleko. Pápež ho chcel menovať za biskupa v Tortone a Janove. On to však nechcel prijať. Až keď sa stal pápežom Gregor XIV., ktorému kedysi Alexander slúžil ako spovedník, prijal biskupský stolec v Pavii, hoci nerád. Toto biskupské miesto zaujal v roku 1591. Hneď začal navštevovať svoju diecézu. No počas jednej apoštolskej cesty ho premohla únava a už dlhšie trvajúca choroba. Zomrel 11. októbra 1592, podľa svojej predpovede. Pochovali ho v katedrále v Pavii. Za svätého bol vyhlásený pápežom Piom X. v roku 1904. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie