Svätý Alexander Sauli, biskup /11. 10. 2018/ * 15. február 1534 Miláno, Taliansko † 11. október 1593 Calosso d’Asti, Taliansko Význam mena: ochranca ľudí (gr.) Atribút: Biskupský pastorál (berla)

Svätý Alexander Sauli, biskup Sv. Alexander Sauli sa narodil 15. februára 1534 v Miláne ako syn Dominika a Dommasiny Spinolovej, ktorí pochádzali zo starých slávnych janovských rodín. Už od detstva bol veľmi nábožný. Často ho našli pri modlitbe. Vyštudoval literatúru a právo v Pavii. Dosiahol doktorát. Ako sedemnásťročný sa zriekol svetskej kariéry a vstúpil do kláštora barnabitov (kongregácia rehoľných klerikov sv. Pavla; názov barnabiti bol podľa ich kláštora, ktorý bol zasvätený sv. Barnabášovi). Bola to mladá rehoľa, ktorú založil len pred dvadsiatimi rokmi sv. Anton Mária Zaccaria. Predstavení ho poslali študovať filozofiu a teológiu do Pavie. Za kňaza bol vysvätený 21. marca 1556. Horlivo účinkoval v kostole, školách, spolkoch. Sv. Karol Boromejský, ktorý bol vtedy milánskym arcibiskupom, si ho vyvolil za spovedníka. Takisto aj iní cirkevní hodnostári – kardináli, biskupi, preláti i šľachtici. Alexander bol niekoľko rokov správcom kolégia sv. Pavla a Barnabáša v Miláne. V roku 1564 ako tridsaťročný bol zvolený za generálneho predstaveného svojho rádu. Neskôr ho v tomto úrade ešte dvakrát znovuzvolili. Alexander sa neustále cvičil v nábožnosti a konal skutky pokánia. Vynikal láskou k ľuďom, najmä k mladým. Napísal pravidlá pre novicov, ktoré sa až dodnes zachovávajú. Zaviedol nový poriadok do posvätných i svetských štúdií, vydal smernice pre spovedníkov a kazateľov. Zmenšil počet ústnych modlitieb a zrušil figurálny spev pri modlitbách breviára v chorobe a pri slávnostiach. Pápež sv. Pius V. ho v roku 1570 vymenoval za biskupa do Aleria na Korzike. Biskupské svätenie prijal od Karola Boromejského. Svoje biskupstvo našiel Alexander v spustošenom stave. Nebolo ani katedrály, ani kostola či biskupského domu. Namiesto náboženstva vládla povera a pár kňazov, ktorí tam pôsobili, bolo nevedomých a zanedbaných. V Alerii vystaval katedrálu, seminár a biskupskú rezidenciu. Svojich klerikov sám vyučoval teológiu. Cestoval krížom-krážom po diecéze, kázal, poučoval, navštevoval chorých, vysluhoval sviatosti, staral sa o stroskotancov, pútnikov a bývalých otrokov. Zakladal školy a chudobince. Zmieroval pohádané rodiny, akých bolo na ostrove neúrekom. Odstraňoval povery, späť do Cirkvi priviedol mnohých bludárov. Keď v roku 1580 zasiahol Korziku mor, nebolo horlivejšieho ošetrovateľa ako on. V tom istom roku nastalo veľké sucho. Biskup Alexander zvolal celú diecézu k spoločnej verejnej modlitbe. Na konci modlitby sa zrazu nebo zatiahlo oblakmi a vyprahnutá krajina dostala vytúžený dážď. Inokedy so svojim ľuďmi prosili o ochranu pred pirátmi. Boh ich vypočul. Strhla sa taká búrka, že pirátske lode sa úplne zničil. Okrem toho mal dar proroctva a skúmania sŕdc. Zostavil katechizmus, ktorý aj sv. František Saleský odporúčal týmito slovami: „Netreba zostavovať iný, stačí preložiť katechizmus biskupa z Alerie.“ Chýr o jeho činnosti sa niesol široko-ďaleko. Pápež ho chcel menovať za biskupa v Tortone a Janove. On to však nechcel prijať. Až keď sa stal pápežom Gregor XIV., ktorému kedysi Alexander slúžil ako spovedník, prijal biskupský stolec v Pavii, hoci nerád. Toto biskupské miesto zaujal v roku 1591. Hneď začal navštevovať svoju diecézu. No počas jednej apoštolskej cesty ho premohla únava a už dlhšie trvajúca choroba. Zomrel 11. októbra 1592, podľa svojej predpovede. Pochovali ho v katedrále v Pavii. Za svätého bol vyhlásený pápežom Piom X. v roku 1904. Zdroj:www.životopisysvatych.sk