« Späť

Životopisy svätých

Svätý Engelbert z Kolína, biskup a mučeník /7. 11. 2018/ * 1185/1186 Burg an der Wupper, dnes mestská časť Solingenu, Severné Porýnie-Vestfálsko, Nemecko † 7. november 1225 blízko Gevelsberg pri Hagene, Severné Porýnie-Vestfálsko, Nemecko Význam mena: žiarivý ako anjel (zast. nem.)

Svätý Engelbert z Kolína, biskup a mučeník Sv. Engelbert sa narodil okolo roku 1185 v Nemecku v rodine grófa z Bergu a grófky z Geldernu. Obaja rodičia boli silne nábožensky založení a od malička vychovávali svojho syna tak, aby sa stal kňazom. Ešte ako chlapec bol Engelbert v roku 1199 vymenovaný za prepošta a kanonika, neskôr dostal prepošstvo kolínskej katedrály. Bol to vtedajší nešťastný zvyk, zabezpečili mu to jeho rodičia svojím vplyvom. Engelbert nebol ešte ani kňazom. Vďaka cirkevným dôchodkom, ktoré dostal spolu s hodnosťou prepošta a kanonika, si spočiatku užíval so seberovnými grófskymi mladíkmi. No neskôr sa mu ich spoločnosť znepáčila, začal sa jej vyhýbať a rozhodol sa žiť utiahnuto a v sebazapieraní. Po dôkladnej príprave bol vysvätený za kňaza. Stal sa veľmi horlivým pastierom. Bol múdry, opravdivý, ale aj láskavý a spravodlivý. V roku 1216 ho vyvolili za kolínskeho arcibiskupa. Ako biskup žil tiež veľmi jednoducho. Usiloval sa vymôcť vrátenie ulúpených cirkevných majetkov. Staral sa o chudobných, každý mal k nemu voľný prístup. Niekedy museli aj úradné veci počkať, aby si vypočul krivdy a sťažnosti. Po ich vyriešení pokračoval vo svojej činnosti. K tomuto viedol aj svojich úradníkov, hoci tí s tým neveľmi súhlasili. S kňazmi zaobchádzal ako ozajstný otec. Vážil si každého z nich, staral sa, aby mali to, čo potrebujú. Chudobní kňazi chodili k nemu na obed a často im dal aj svoj oblek. Do svojej diecézy povolal františkánov a dominikánov, aby svojím pôsobením prispeli k prehĺbeniu duchovného života. Sám na seba bol veľmi prísny. Zapieral sa, veľa sa modlil a postil. Pre toto všetko si ho ľudia veľmi vážili. Sám cisár Fridrich II. si ho tak vysoko vážil, že pred svojím odchodom do Talianska mu zveril správu celej svojej ríše i svojho syna Henricha. Engelbert si aj v tejto úlohe počínal veľmi dobre a múdro. Zakročil proti lúpežníckym rytierom, bol dobrodincom pre chudobných, v čase neúrody rozdával svoje dôchodky a na svojom území zakázal variť pivo, aby sa ušetrilo obilie pre hladujúcich, hoci sám tým prišiel o veľké príjmy. V roku 1225 na výzvy pápeža Honora III. a cisára Fridricha II. musel energicky zakročiť proti grófovi Fridrichovi z Isenburgu, ktorý sa vnútil za ochrancu a správcu majetkov ženského kláštora v Essene. Bol to jeho vzdialený bratranec. No namiesto toho, aby im pomáhal a zveľaďoval kláštor, utláčal ich a požíval kláštorné dôchodky. Mníšky sa sťažovali u pápeža, cisára i arcibiskupa. Engelbert teda odkázal grófovi, aby zmenil svoj postoj. No gróf na to nedbal. Preto ho Engelbert pozbavil dozoru nad kláštorom. Gróf zahorel hnevom voči arcibiskupovi. Navonok však bol srdečný a lichotil mu. Priatelia upozorňovali arcibiskupa, aby si dal pozor na neho. Keď mal ísť arcibiskup posvätiť chrám v Schwelme, večer predtým dostal varovný list, aby tam nechodil. No nemohol uveriť tomu, že by mu jeho príbuzný siahol na život. List spálil. Ale aj tak sa pripravil na smrť, vyspovedal sa a na druhý deň odišiel na posviacku. Severne od Kolína pod Gebelsbergom sa z úkrytu vyrútili Fridrichovi ozbrojenci, arcibiskupov sprievod vyhubili a jemu zasadili štyridsať rán. Pri mučení vzdychal: „Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Zakrátko zomrel. Stalo sa to 7. novembra 1225. Jeho telesné pozostatky pochovali v katedrále sv. Petra v Kolíne. Na jeho hrobe sa stalo mnoho zázrakov. V roku 1583 bolo zapísané jeho meno do zoznamu svätých. Pôvodcu vraždy, grófa Fridricha, ktorý sa dlhší čas skrýval, chytili a v Kolíne ho odsúdili na smrť. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
21 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie