Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. MARGITA ŠKÓTSKA /16. 11. 2018/ kráľovná (1046? - 1093)

SV. MARGITA ŠKÓTSKA kráľovná Svätá Margita Škótska bola dcérou anglického následníka trónu Eduarda Athelinga a uhorskej princeznej Agáty. Narodila sa okolo roku 1046 v západnom Uhorsku (pri Nádasde?), kde žili jej rodičia vo vyhnanstve. Roku 1057 sa vrátila s rodičmi do Anglicka. Ale po bitke pri Hastingse roku 1066 musela kráľovská rodina znova utekať, a to pred normanským vojvodom Viliamom Dobyvateľom. Tentoraz našla útulok v Škótsku, kde ju prijal kráľ Malcolm III. Malcolmovi sa pekná a múdra princezná Margita zapáčila a roku 1070 si ju vzal za ženu. Ich spoločný život sa odohrával väčšinou v mestách Edinburgh a Dunfermline, kde sídlil kráľovský dvor. Kráľ Malcolm mal dobré srdce, ale inakšie bol drsný a nevzdelaný. Margitina jemnosť, inteligencia a dobrota naňho priaznivo vplývali, takže jej zásluhou sa zo surového bojovníka stal ušľachtilý kráľ. Kráľovským manželom sa narodilo osem detí: šesť chlapcov a dve dievčatá. Matka Margita starostlivo dozerala na ich náboženskú výchovu i na ich ďalšie vzdelanie. Hoci hlavné Margitino pôsobisko bola rodina, ležalo jej na srdci aj dobro krajiny, ktorá sa stala jej druhou otčinou. Manželovi pomáhala dvíhať najmä kultúrnu a náboženskú úroveň Škótska. Na uskutočnenie náboženskej reformy podporovala zvolanie synod a sama sa zúčastnila na rokovaniach, ktoré sa usilovali odstrániť neporiadky medzi duchovenstvom a veriacim ľudom. S manželom založila niekoľko kostolov. Pri obnove náboženského života Margita sama slúžila dobrým príkladom. Žila usporiadaným kresťanským životom, v ktorom modlitba a nábožné čítanie mali pevné miesto. Jedla skromne a pomerne málo spala. Spolu s manželom zachovávala dve pôstne obdobia v roku: pred Veľkou nocou a pred Vianocami. Vtedy vstávala už o polnoci na svätú omšu. Zvlášť vynikala dobročinnosťou. Nikdy nejedla prv, kým nenasýtila deväť sirôt a dvadsaťštyri dospelých chudobných. Keď sa objavila vo verejnosti, vždy sa k nej hlásili žobráci a ona nikoho nenechala bez almužny. Na jar roku 1093 Margita ťažko ochorela a po šiestich mesiacoch, 16. novembra toho istého roku, zomrela v edinburskom zámku. Štyri dni pred smrťou sa dozvedela, že v bitke pri Alnwicku zahynul jej manžel Malcolm a najstarší syn Eduard. Margitu pochovali v Dunfermline, v kostole Najsv. Trojice, ktorý sama založila pre canterburských benediktínov. Škótsku kráľovnú Margitu vyhlásil za svätú pápež Inocent IV. roku 1249.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie