Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Adelaida, cisárovná /16. 12. 2018/ (Adelheid) * okolo 931 Burgundsko, Francúzsko † 16. december 999 Seltz, Alsasko, Francúzsko

Svätý Adelaida, cisárovná Sv. Adelaida bola dcérou burgundského kráľa Rudolfa II. Po jeho smrti sa jej matka vydala za lombardského kráľa. Adelaidu zasnúbili s jeho synom Lotharom. V roku 947 sa Adelaida za neho vydala. Lothar II. panoval ako kráľ Dolného Burgundska a Talianska. V roku 950 ho však otrávili. Vrahom bol pravdepodobne Berengár II. z Ivrey, ktorý sám seba urobil kráľom a nútil Adelaidu, aby sa vydala za jeho syna Adalberta. Keď to odmietla, obral ju o majetok a uväznil na hrade Rocca di Garda pri jazere Lago di Garda neďaleko Verony. Tam ju týral. Oslobodil ju istý kňaz Martin. Vyviedol ju podzemnou chodbou. Skryl ju aj s jej malou dcérou Emmou v lese. Živili sa rybami chytenými v jazere. Následne sa dostali na zámok do Canossy, kde ich prichýlil Alberto Uzzo. V tom čase nemecký cisár Oto I. Veľký vytiahol do boja a obsadil severné Taliansko. Adelaidu vyslobodil zo zajatia a v roku 951 si ju vzal v Pavii za ženu. Adelaida sa tak dostala do Nemecka. V roku 962 sa konala v Ríme korunovácia. Pápež Ján XII. odovzdal Otovi a Adelaide cisárske koruny. Adelaida aj ako nemecká cisárovná sa snažila o život viery. Snažila sa, aby do Nemecka prišla reforma kláštorného života, ktorá začala v Cluny. Cisár Oto I. v roku 973 zomrel. Adelaida prevzala vládu namiesto mladého Ota II. Najbližším poradcom jej bol sv. Majolus, clunyjský opát. Mladý Oto II. sa oženil s gréckou princeznou Teofanou. Spolu sa nevedeli dočkať vládnej koruny. Odpor voči Adelaide rástol. Adelaida sa preto čoskoro vrátila do svojho rodného Burgundska. Založila viacero kláštorov. Nasledovalo zmierenie so synom a potom niekoľko príjemných rokov, ktoré strávila v Taliansku. V roku 983 zomrel jej syn Oto II. Adelaida sa vrátila a spolu s Teofanou za pomoci biskupa Willigisa z Mainzu prebrali vládu namiesto vnuka Ota III. V roku 988 musela Adelaida znova ustúpiť, keďže ju ako starú cisárovnú nechcel v Lombardii akceptovať. Ako cisárovná sa však vrátila znova, pretože Teofana zomrela v roku 991. Panovala so všetkou múdrosťou a prezieravosťou. Dala postaviť viacero kláštorov a povolala misionárov do severného Nemecka. Oto III. prevzal vládu v roku 994. Kvôli tlaku kráľovského dvora Adelaida radšej odišla. Uchýlila sa do kláštora, ktorý založila, v meste Seltz v Alsasku. Tam v roku 999 zomrela. Pochovali v Seltzi. K jej hrobu prúdilo mnoho pútnikov. Uctievali si ju aj v kláštore v Cluny. Opát sv. Odilo opísal jej život a nazval ju „cisárovnou všetkých cisárovien“. Počas reformácie sa jej pozostatky stratili. Časť z nich sa nachádza v Hannoveri. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie