Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

BL. REGINALD ORLEÁNSKY /13. 2. 2019/ rehoľník (1180? - 1220)

BL. REGINALD ORLEÁNSKY rehoľník Nepoznáme presný dátum ani miesto narodenia bl. Reginalda. Narodil sa niekedy okolo roku 1180, a to pravdepodobne v orleánskej diecéze. No niektorí uvádzajú miesto jeho narodenia St. Gilles. Preto ho daktoré životopisy označujú menom Reginald de Saint-Gilles. Jeho životné osudy sa dajú presnejšie sledovať, keď sa v r. 1206 stal profesorom cirkevného práva na Parížskej univerzite a od r. 1212 dekanom kolegiátneho opátstva St. Aignan v Orleánse. V r. 1218 sprevádzal svojho biskupa Manassesa de Seignelay do Ríma, odkiaľ putovali ďalej do Sv. zeme. V Ríme sa Reginald dostal do styku s kardinálom Ugolínom di Segni, neskorším pápežom Gregorom IX., a jeho prostredníctvom so sv. Dominikom. Reginald nebol zlý kňaz, ale uvedomoval si, že jeho pomerne pohodlný život nezodpovedá požiadavkám IV. lateránskeho koncilu (v r. 1215), ktorý sa okrem iného usiloval reformovať duchovenstvo. Keď sa zoznámil so sv. Dominikom, zaujal ho ideál chudoby a apoštolského života v ním založenej reholi. V Ríme Reginald nebezpečne ochorel, ale prekvapujúco vyzdravel. Napokon výzva sv. Dominika a zjavenie sa Panny Márie ho priviedli k rozhodnutiu, že vstúpi do novej dominikánskej rehole. Urobil tak po návrate zo Svätej zeme. O tom, ako si ho cenil sv. Dominik, svedčí skutočnosť, že už v decembri 1218 ho poslal ako svojho zástupcu do Bologne, aby tam založil dominikánsky kláštor. Reginald čarom svojej osobnosti a nevšednou výrečnosťou pritiahol do rehole početných študentov i profesorov slávnej bolonskej univerzity. O rok neskôr ho zakladateľ rehole poslal do Paríža, aby pozdvihol tamojšie mladé rehoľné spoločenstvo. Reginald aj tam hneď získal mnohých členov Parížskej univerzity. Keď sa ho pýtali, či preňho nebolo ťažké zameniť pohodlný život a svetskú slávu za tvrdý život v reholi, odpovedal: "Myslím, že som si nezískal nijakú zásluhu, keď žijem v tejto reholi, lebo stále v nej nachádzam radosť." Reginald pôsobil iba krátko v Paríži, lebo už 1. februára 1220 zomrel. Mal vtedy sotva 40 rokov. Sv. Dominika zarmútila správa o predčasnej smrti cenného spolupracovníka, ale potešilo ho, že ani pri smrti ho neopustila radosť. Zomrel s úsmevom na perách. Reginalda pochovali v Paríži na benediktínskom cintorme Notre-Dame-des-Champs. Pápež Pius IX. ho vyhlásil za blahoslaveného r. 1875. Zdroj:Životopisy svätých sú spracované z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Tatran Bratislava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie