« Späť

Životopisy svätých

Svätý Cyril Jeruzalemský, biskup, učiteľ Cirkvi /18. 3. 2019/ * okolo 315 Jeruzalem (?) † 18. marec 386 (?) tamtiež Význam mena: ten, ktorý má moc; pán (z gr.) Atribút: biskupský pastorál (berla)

Svätý Cyril Jeruzalemský, biskup, učiteľ Cirkvi Dátum Cyrilovho narodenia sa odhaduje na rok 315. Vyrastal v Jeruzaleme. Narodil sa pár rokov pred vypuknutím bludu arianizmu (blud spočíval okrem iného v tvrdení, že Ježiš nebol Boží syn a že nie je jedno s Otcom). Jeho rodičia boli pravdepodobne kresťania a Cyril sa o nich v starobe príkladne postaral. Často aj slovom nabádal katechumenov, aby si ctili svojich rodičov „pretože akokoľvek sa im odplatíme, nikdy pre nich nebudeme tým, čím boli oni pre nás.“ Vieme, že mal sestru a synovca Gelázia, ktorý sa stal biskupom a tiež si ho uctievame ako svätého. Cyril žil spočiatku ako viacerí muži v tej dobe, ktorí síce bývali každý vo svojom dome, ale zachovávali čistotu, askézu a slúžili iným. Neskôr bol vysvätený za diakona a kňaza. Biskup sv. Maximus mu zveril katechumenov. Cyril ich pripravoval na prijatie sviatostí. Katechézy, ktoré pre nich napísal, sa zachovali dodnes. Veľmi pekne a presvedčivo písal o Božích veciach. Keď biskup Maximus zomrel, na jeho miesto bol menovaný práve Cyril. Podporoval ho ariánsky biskup Akácius z Cézarey, myslel si totiž, že bude mať spojenca. Zmýlil sa. Keď Jeruzalem postihol hladomor, chudobní sa obrátili k Cyrilovi o pomoc. Ten, keďže nemal peniaze, predal niektoré cirkevné majetky a z toho podporoval biednych a chudobných. Akáciovi sa to nepáčilo, pokladal Cyrila za svojho podriadeného a obvinil ho z neoprávneného predaja majetku. Cyril sa bránil, Akácius ho teda vykázal. Cyril musel odísť do Tarzu a tam čakal na rozhodnutie koncilu. Tak sa začali dlhotrvajúce spory medzi Cyrilom a Akáciom. Začali síce majetkami a územím, ale preniesli sa aj do oblasti viery. Po viacerých prieťahoch koncil rozhodol v prospech Cyrila, Akácia a jeho učenie zhromaždení biskupi odmietli. Cyril sa vrátil späť do Jeruzalema. Tým to však neskončilo, keďže Akácius toto všetko predniesol cisárovi. Samozrejme, bolo to povedané tendenčne a Cyril bol znovu vykázaný z Jeruzalema. V exile zotrval dovtedy, pokým sa cisárom nestal Julián Odpadlík, ktorý znovu povolal späť všetkých vyhnaných biskupov, ortodoxných, aj Ariancov. Niektorí tvrdia, že to spravil kvôli obnovujúcemu sa napätiu v Cirkvi, aby tak zvýšil svoju moc v impériu. Takže Cyril sa mohol vrátiť do Jeruzalemu. Keď Akácius zomrel, každá strana nominovala svojho vlastného nástupcu pre Cézareu. Cyril navrhol svojho synovca Gelázia. Na prvý pohľad to vyzerá ako nepotizmus (obsadzovanie miest príbuznými s rodiny), no svätosť Geláziovho života robila z neho skutočne vhodného kandidáta na túto funkciu. O rok neskôr – „vďaka“ novému cisárskemu konzulovi – však boli obaja vyhnaní z Palestíny. Späť do Jeruzalema prišiel Cyril po jedenástich rokoch. Našiel tam neporiadok, spôsobený bludármi a verejným násilím. Veci sa mu už nikdy nepodarilo dostať do pôvodných koľají. Proti arianizmu však bojoval neúnavne ďalej. Zúčastnil sa koncilu v Carihrade (381), kde bolo potvrdené učenie koncilu v Nicei a definitívne bol zavrhnutý arianizmus. Koncil taktiež prijal rozhodnutie, ktorým očistil Cyrila od predošlých chýrov a vzdal mu pochvalu za „prínosný boj proti arianizmu na viacerých miestach“. Tak mohol Cyril stráviť ešte osem pokojných rokov v Jeruzaleme až do svojej smrti v r. 386. Mal asi sedemdesiat rokov. Za jeho prínos v oblasti náuky Cirkvi mu prináleží titul učiteľ Cirkvi. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie