Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Bl. Antonia Mesina /17. 5. 2019/ * 21. jún 1919, Orgosolo Sardínia † 17. máj 1935, Orgosolo Sardínia

Bl. Antonia Mesina Antonia sa narodila na Sardínii, ako druhé dieťa z desiatich. Bola nútená opustiť základnú školu, potom čo absolvovala štyri roky štúdia, aby prevzala domáce povinnosti od svojej matky Grazie. Matka Grazia svoju dcéru často volala „kvetina môjho života.“ Jej matka mala vývinovú srdcovú vadu, ktorá jej bránila v tom, aby pokračovala vo vykonávaní svojich domácich povinností. Grazia hovorila, že Antonia „nikdy, ani jediný raz nebola proti mne.“ Antonia bola poslušná a tvrdo pracovala. Ochotne a usilovne vykonávala svoje povinnosti a prevzala zodpovednosť, ako keby bola už dospelá. Antonia varila, piekla, čistila, prala oblečenie, starala sa o ostatné deti, nosila vodu do domu a zbierala drevo na varenie. Keď mala desať rokov, vstúpila do mládežníckej skupiny s názvom „Katolícka akcia.“ Verila, že to bude krásna skúsenosť a povedala, že „pomáha ľuďom, ako byť dobrými.“ Bola veľmi obľúbená u svojich rovesníkov a povzbudzovala iných, aby sa pridali ku katolíckej akcii (aj v deň svojej smrti), pretože dostanú duchovné výhody z dobrých skutkov a dostanú dobrú katechézu. Nie je divu, že sa vzdala svojich osobných pôžitkov a obetovala svoje potreby pre potreby svojich rodinných príslušníkov a ostatných. Po návrate zo sv. omše 17. mája, išla Antonia so svojou 13-ročnou priateľkou do lesa na drevo, aby mali doma na čom upiecť chlieb. V blízkosti rodného domu bola napadnutá Janom Ignácom Catgiom, ktorý sa ju pokúsil znásilniť. Urputne sa bránila a pokúsila sa mu utiecť. Dvakrát sa jej podarilo vyšmyknúť, ale útočník ju nakoniec rozzúrený kameňom ubil k smrti. Keď na miesto prišli dvaja policajti, ktorých privolala jej priateľka, Antonia bola už mŕtva. Pochovaná bola na cintoríne v rodnej obci a o necelé 4 roky boli jej ostatky preložené do novej rakvy a prenesené do nového hrobu, s novým pomníkom. V roku 1983 bola prenesená do kostola Krista Spasiteľa v Orgosole. Pri pitve lekári zistili, že Antoniino telo nebolo hriešne porušené. Krásna a cnostná Antonia zomrela ako mučeníčka svätej čistoty vo veku 16 rokov, podobne ako sv. Mária Goretti, ktorá zomrela vo veku dvanásť rokov. Pápež Ján Pavol II. blahoslavil Antoniu Mesinu v nedeľu 4. októbra 1987. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie