« Späť

Životopisy svätých

Svätá Júlia Salzano, rehoľníčka /17. 5. 2019/ (GIULIA SALZANO) zakladateľka Kongregácie sestier katechétok Najsvätejšieho Ježišovho Srdca * 13. október 1846 Santa Maria Capua Vetere pri Neapole, Taliansko † 17. máj 1929 Casoria, Taliansko

Svätá Júlia Salzano, rehoľníčka Svätá Júlia Salzano sa narodila 13. októbra 1846 v talianskom meste Santa Maria Capua Vetere v oblasti Caserta, Diegovi, veliteľovi kopijníkov neapolského kráľa Ferdinanda II. a Adelaide Valentino, ktorá bola potomkom z rodiny sv. Alfonza Márie de Liguori. Vo veku štyroch rokov sa po smrti otca stala polosirotou. Na výchovu ju zverili do kráľovského sirotinca sestrám z Kongregácie dcér lásky sv. Jany Antidy Thouret v San Nicola La Strada, kde zostala až do svojho šestnásteho roku života. Po dosiahnutí magisterského titulu dostala poverenie vyučovať na základnej škole v meste Casoria v oblasti Neapolu, kam sa presťahovala aj s rodinou v októbri 1865. Vyučovanie detí, mladých a dospelých bolo z jej strany spojené s vychovávaním vo viere a so značným záujmom o katechizmus, pričom sa v srdci veľmi silno opierala o úctu k Panne Márii. Rozširovala lásku a kult k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu. Tak ako kresťan nemôže zostať nevšímavý voči žalostnému povzdychu Krista: ,,Hľa, to srdce, ktoré tak veľmi milovalo ľudí“, podobne aj matka Júlia nemohla zostať necitlivá voči tomuto Srdcu, a preto sa žiarivou náplňou jej katechézy stalo práve Srdce ako živý symbol a obraz nekonečnej lásky Ježiša Krista, ktorý nás priťahuje k sebe, aby sme ho vždy nanovo milovali. Definícia z katechizmu: ,,Boh nás stvoril, aby sme ho poznali, milovali a slúžili mu v tomto živote“, bola iskrou, ktorá v našej svätici vzbudila zápal pre vyučovanie kresťanskej náuky. Bola presvedčená, že ak svet nepozná Boha, nemôže ho ani milovať, ani mu slúžiť. Popravde, Júlia pochopila dôležitosť katechézy a považovala ju za: ,,vznešenejšiu než čokoľvek ostatné, najmilšiu Božiemu srdcu, najpotrebnejšiu pre Cirkev a najžiadanejšiu Najvyšším veľkňazom.“ Kvôli jej neprestajnej ustarostenosti odovzdávať prostredníctvom vyučovania a svedectva života učenie a život Krista, založila 21. novembra 1905 Kongregáciu sestier katechétok Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. Svätý Ľudovít z Casorie jej s takmer prorockým tónom predpovedal: Dávaj pozor, aby sa ťa nezmocnilo pokušenie opustiť deti našej drahej Casorie, pretože Božou vôľou je, aby si žila a umrela uprostred nich. Vskutku, zomrela 17. mája 1929 potom, čo v predchádzajúci deň vyskúšala okolo 100 detí pripravujúcich sa na prvé sväté prijímanie. Giulietta, takto nazývaná obyvateľmi Casorie, zanechala po sebe živú povesť svätosti, a to až do tej miery, že 29. januára 1937 sa začal proces jej kanonizácie. 29. januára 1994 bolo Kongregácii pre kauzy svätých odovzdané tzv. Positio, obsažný súbor dokumentov o jej živote, čnostiach a o povesti svätosti. 23. apríla 2002 uznali hrdinskú mieru jej čností a 20. decembra toho istého roku Svätý Otec Ján Pavol II. podpísal dekrét, ktorým uznal zázrak pripísaný príhovoru Júlii Salzano a vyhlásil ju za blahoslavenú. Pre svoju charizmu je označovaná ako ,,prorokyňa novej evanjelizácie.“ Svätosť Júlie Salzano vyniká svojou špecifickou intuíciou. Je jedinečnou postavou zakladateľky, ktorá kladie na vrchol svojej pozornosti katechézu. Jej charizma je originálna a prorocká. Zostáva veľkým prianím, aby v nej katechéti, pastorační pracovníci a všetci veriaci objavili učiteľku a patrónku, žeby mohli spolu s ňou povedať: ,,Budem robiť katechézu až do poslednej hodiny svojho života.“ Zázrak, ktorý otvoril brány procesu kanonizácie sa zhodou okolností dotkol práve života jednej katechétky. V dôsledku vážnej dopravnej nehody bola pani M. Grazia Pelliccia z Afragoly premiestnená z nemocnice v Nole do nemocnice Cardelli v Neapole. Počas zákroku sa jej približne na 20 minút zastavilo srdce. Neutíchajúca a vrúcna modlitba o vyprosenie milostí na príhovor Júlie Salzano napomohla úplné a nevysvetliteľné vyzdravenie. Neapolskému arcibiskupovi kardinálovi Crescenziovi Sepemu bola predložená žiadosť, aby sa začalo diecézne vyšetrovanie; to trvalo od 21. júna do 21. decembra 2007. Vyšetrovanie bolo odovzdané Kongregácii pre kauzy svätých a právoplatne bolo uznané 11. januára 2008. Svätý Otec Benedikt XVI. vyhlásil 19. februára 2010 na konzistóriu deň jej kanonizácie: 17. október 2010. Táto zanietená a oduševnená služobníčka v Pánovej vinici, ktorá bola vyhlásená za svätú, sa na nás istotne pozerá zo svojho kútika v nebi a určite sa teší z posolstva, ktoré nám ponúka jej mimoriadna skúsenosť: ,,prinášať evanjelium komukoľvek, kto má hlad a smäd po Bohu“; nechajme sa znova katechizovať tou, ktorá urobila zo svojho života ,,život pre katechézu.“ Zdroj:Prevzaté z časopisu Liturgia 1/2011 Preklad z taliančiny: Michal Giertli

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie