« Späť

Životopisy svätých

Svätá Quitéria, panna a mučenica /22. 5. 2019/ † 5. storočie

Svätá Quitéria, panna a mučenica Veľa kostolov v južnom Francúzsku a severnom Španielsku je zasvätených panne a mučenici sv. Quitérii, ktorá požíva stále veľkú úctu najmä v meste Aire v Gaskonsku, kde sa uchovávali jej údajné relikvie, kým ich hugenoti nezničili. Jej meno sa spomína aj v Rímskom martyrológiu, no ani v jednom zo starších kalendárov nie je o nej žiadna zmienka. Jej otec ju chcel prinútiť vydať sa a zriecť kresťanského náboženstva. Keďže nechcela, jeho tajní vyslanci ju chytili a odviedli do Aire. Tam ju na rozkaz otca sťali. Veľa z tohto príbehu sa však nemusí zakladať na pravde, niečo je prevzaté z legendy o kráľovi Katíliovi a kráľovnej Calsii. O Quitérii nie je nič isté okrem jej mena a kultu. Bola uctievaná ako ochrankyňa pri pohryznutí besným psom. Preto sa vyobrazuje so psom. V Portugalsku sa uctieva taktiež, avšak o jej živote sa rozpráva iný príbeh. Niečo málo známe vieme o sv. Quiterii, s výnimkou, že bola panenskou mučeníčkou, ktorá žila v prvých storočiach kresťanstva. V celej juhozápadnej Európe (Portugalsko, Španielsko a Francúzsko) sa táto svätica teší širokému kultu a úcte. Väčšina sa zhoduje, že zomrela na začiatku 5. storočia. Mnohé legendy obklopujú jej meno. Rovnako ako u mnohých z raných mučeníkov Cirkvi, pravda leží niekde medzi všetkými tvrdeniami Sv. Quiteria bola jednou z deviatich sestier – devätorčiat. Boli to: Eumelia, Liberata, Gema, Genebra, Germana, Basilissa, Marina, Vitoria a Quiteria, ktorá sa narodila ako prvá zo sestier. Jej matka bola manželkou pohanského a elitného rímskeho guvernéra Lucia, ktorý pohŕdal jej pôrodom – porovnával deväť dievčat s vrhom. Matka dospela k záveru, že iní by ju porovnávali so zvieraťom alebo s obyčajnou roľníčkou. Príliš pyšná, aby zniesla takéto porovnanie, cítila sa ako nejaké zviera, ba zúrila, že mala deväť dcér a žiadneho syna (synovia boli v tom období oveľa cennejší). V záchvate hnevu prikázala mladej slúžke, aby všetky dcéry utopila v rieke. Otcovi dievčat túto skutočnosť zatajila. Slúžka bola kresťankou a nemohla tento skutok urobiť, a tak ich odviezla do vzdialenej dediny. Slúžka odovzdala dievčatká kresťanskému mníchovi, vďaka ktorému sa im dostalo dobrej výchovy. Mních sa postaral o dievčatá, pokrstil ich a naučil ich všetko čo o kresťanstve vedel. Všetkých deväť dievčat vyrastalo spolu v blízkom spoločenstve, dobre si vedomých, že sú sestrami. Quiteria bola zo svojich sestier najviac oddaná životu vo viere. Bola fascinovaná Pannou Máriou a Kristovými slovami. Ich život sa však zmenil k zlému. Spolu vytvorili skupinu Devätorčatá bojovníčky. Dievčatá boli síce dobrými kresťankami, ale ich gang začal obliehať väznice, odkiaľ oslobodzovali uväznených kresťanov. Takýmto štýlom života strávili niekoľko rokov, až kým neboli chytené a predvedené pred vlastného otca – guvernéra Lucia, ktorý v nich rozpoznal vlastné dcéry. Prikázal im všetkým, aby si vzali za manželov rímskych pohanov, ale ony všetky odmietli, a namiesto toho sa rozhodli ísť radšej do väzenia. Vo väzení chválili a oslavovali Ježiša. Tam sa im zjavil anjel a povedal Quiterii: „Buď šťastná lebo si našla priazeň a milosť pred Bohom, lebo Boh si ťa vybral za svoju snúbenicu. Je to Božia vôľa, aby si žila v samote na vrchu Oria a tam sa budeš cvičiť v samote a kontemplácii.“ Anjel ich oslobodil z väzenia a ony unikli všetkým prenasledovateľom, ktorí ich prenasledovali všetkými smermi. Quiteria nasledovala anjela a žila na vrchole hory, kde bola nakoniec chytená. Keď znova odmietla manželskú ponuku, bola uväznená. Skôr než bola uväznená, Quiteria oslovila veľa ľudí, ktorí opustili pohanský svet a konvertovali na kresťanstvo. Aj po druhýkrát bola oslobodená anjelom a vrátila sa na horu spolu so skupinou ďalších žien, ktoré konvertovali na kresťanstvo. Jej otec Lucio bol rozzúrený tým, že jeho dcéra odviedla veľa žien z jeho paláca a dokonca konvertoval vďaka nej aj jeden z jeho dobrých priateľov na kresťanstvo. On a jeho vojaci odišli z paláca, aby ju mohli prenasledovať. Keď konečne našli ju a jej dve sestry, Marinu a Liberatu v kostole Aire-sur-l’Adour v Gascony, kráľ prikázal svojim vojakom, aby Quiterii a jej sestrám odťali hlavy. Telo Quiterie bolo hodené do mora a neskôr sa zjavila ľuďom, ako kráča do kostola Panny Márie s hlavou v rukách. Často býva takto znázorňovaná aj na ikonách a maľbách. Jej sestry Marina a Liberata sa rovnako ako ona, stali svätými mučeníčkami. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie