Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. VLADIMÍR mučeník /22. 5. 2019/ (zomr. r. 1016)

SV. VLADIMÍR mučeník Bol kniežaťom na Balkánskom polostrove medzi dnešnou Albániou a Čiernou horou pri jazere Skutari. Založil kláštor (dnes pravoslávny) v meste Elbasan v strednej Albánii, kde sú od r. 1215 uložené jeho telesné pozostatky. Ku koncu 10. stor. ho vojensky napadlo a porazilo macedónske knieža Samuel. Vladimíra dal spútať a priviedol si ho domov ako zajatca a otroka. Avšak Samuelova dcéra Teodora-Kosara sa zaľúbila do Vladimíra a chcela ho za muža. Otec súhlasil a tak sa Vladimír stal kráľovým zaťom. S kráľovým súhlasom sa mohol znovu ujať vlády vo svojom kniežatstve. Keď však Samuel zomrel, jeho synovec Vladislav dal zabiť jeho syna a sám sa zmocnil trónu. Aby si bol celkom istý, chcel odstrániť aj Vladimíra. Pozval ho do svojho mesta, ktoré sa volalo Prespa. Tam ho dal zákerne zabiť, keď nábožný Vladimír po bohoslužbe vychádzal z chrámu. Bolo to 22. mája 1016. Východní kresťania uctievajú tohto sv. Vladimíra ako blaženého divotvorcu a mučeníka. Jeho úcta je rozšírená aj v rímskokatolíckom Chorvátsku. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie