« Späť

Životopisy svätých

Svätá Mária Magdaléna de‘ Pazzi, rehoľníčka /25. 5. 2019/ * 2. apríl 1566 Florencia, Taliansko † 25. máj 1607 tamtiež

Svätá Mária Magdaléna de‘ Pazzi, rehoľníčka Svätá Mária Magdaléna de‘ Pazzi sa narodila 2. apríla 1566 v známom talianskom meste Florencia. Pri krste dostala meno Katarína. Keď mala Katarína osem rokov, dali ju na výchovu do istého florentského kláštora, kde sa o ňu starala rehoľná sestra, ktorá pochádzala z matkinho príbuzenstva. K prvému svätému prijímaniu pristúpila ako desaťročná v marci 1576. O mesiac neskôr urobila sľub večného panenstva. 30. novembra 1578 mala v záhrade rodičovského domu v prítomnosti matky prvú extázu, to znamená prudké povznesenie alebo uchvátenie ducha do mimozmyslového sveta. Odvtedy sa tento mimoriadny úkaz opakoval častejšie, najmä neskôr v reholi, a stal sa trvalou súčasťou jej života. Po kratšom hľadaní a skúmaní sa Katarína vo veku šestnástich rokov rozhodla, že vstúpi do rehoľnej spoločnosti prísnych karmelitánok. Páčil sa jej ich život naplnený modlitbou a obetami, ako aj ich privilégium, že mohli denne pristupovať k svätému prijímaniu. V tých časoch totiž nebolo dovolené iným ľuďom také časté prijímanie Eucharistie. Katarína začala rehoľný život 1. decembra 1582, a to v karmelitánskom kláštore Panny Márie Anjelskej vo Florencii. Dňa 3. januára nasledujúceho roku prijala rehoľné rúcho a s ním aj rehoľné meno Sestra Mária Magdaléna. Už od začiatku rehoľného života sa ukázalo, že Boh má pre omilostenú rehoľnú sestru pripravené rozličné skúšky a utrpenia. V druhom roku noviciátu, v marci 1584, ju zachvátila ťažká choroba, ktorú lekári nevedeli vysvetliť ani liečiť. Mladú rehoľníčku trápila horúčka, veľké bolesti a prudký kašeľ, takže nemohla takmer nič jesť, ani spať, ba ani ležať. Po krátkom čase sa jej zdravotný stav tak zhoršil, že lekári očakávali skorú smrť. Preto jej predstavená dovolila predčasne zložiť rehoľné sľuby. Bolo to koncom mája 1584. Po tomto úkone zasvätenia sa Bohu nastalo pre sestru Máriu Magdalénu 40 dní silných mystických zážitkov. Každý deň po svätom prijímaní upadla do vytrženia, ktoré trvalo vždy dve-tri hodiny. V takom stave niekedy prežívala utrpenie Pána Ježiša, inokedy zasa si s ním vymieňala mystické prejavy lásky. V tom čase prijala aj stigmy (znaky Kristových rán a tŕňovej koruny), ktoré síce navonok neboli viditeľné, ale prejavovali sa silnými bolesťami. Odvtedy bolo jej životným heslom: „Nie zomrieť, ale trpieť!“ V polovici júla toho istého roku sa sestra Mária Magdaléna náhle uzdravila. Avšak extázy so zážitkami strhujúcej lásky i bolestné skúšky trvali ďalej. Magdalénin spovedník žiadal sestry, aby zapisovali priebeh extáz aj so slovami, ktoré mystička v takom stave hovorí. Takto sa dalo lepšie posúdiť, či ide o klam alebo o pravé duchovné zážitky. Okrem toho sa týmto spôsobom zachovali mnohé cenné výroky a podrobnosti, ktoré majú hodnotu bezprostredného svedectva. Celkove vzniklo zo záznamov extáz päť zväzkov. V lete roku 1586 dal Boh sestre Márii Magdaléne zreteľne najavo, že Cirkev potrebuje obnovu a že jej úlohou je pomáhať pri obnove rehoľníkov a najvyšších cirkevných predstaviteľov. Karmelitánska mystička dala do služieb tohto poslania svoje mimoriadne omilostenia i veľké telesné a duševné utrpenia. Ba na radu spovedníkov napísala o potrebnej obnove listy pápežovi Sixtovi V. a iným prelátom. Napriek mimoriadnym javom a veľkému utrpeniu sa sestra Mária Magdaléna de´Pazzi zúčastňovala na normálnom živote kláštornej komunity a zastávala rozličné funkcie. Tak sa v septembri 1589 stala pomocníčkou novicmajsterky, roku 1592 kostolníčkou, od roku 1595 sa starala o mladé kandidátky a o tri roky neskôr o novicky. Roku 1604 ju zvolila rehoľná kapitula za zástupkyňu predstavenej. Medzitým sa stupňovala jej celoživotná obeta. Dňa 1. mája 1595 prosila Boha o „holé utrpenie“ (il nudo patire), to znamená o milosť, aby mohla iba trpieť. Táto žiadosť sa jej splnila 24. júna 1604, keď sa celodenným vytržením skončili jej extázy a ostalo jej iba čisté utrpenie, ktoré sa skončilo až 25. mája 1607. V ten deň sa veľká mystička rozlúčila s týmto svetom, aby sa jej šľachetná duša celkom spojila s večnou Láskou, ktorej zasvätila život a s ktorou sa stretala vo chvíľkach extázy. Úcta karmelitánky Márie Magdalény de´Pazzi sa rýchlo rozšírila po celom Taliansku a čoskoro prenikla i do iných krajín. Rok po jej smrti dostali sestry kláštora Panny Márie Anjelskej dovolenie mať vo svojom kláštore telesné pozostatky Božej služobnice. Vtedy v prítomnosti úradných svedkov otvorili rakvu a našli jej telo neporušené. Už štyri roky po jej smrti sa začal úradný proces o možnosti jej blahorečenia, prípadne svätorečenia. V procese vystúpilo vyše 100 svedkov jej života a zázrakov, ktoré sa stali na jej príhovor. Karmelitánsku mystičku vyhlásil za blahoslavenú pápež Urban VIII. roku 1626 a za svätú pápež Klement IX. roku 1669. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie