Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Bl. Maria Schinina, zakladateľka kongregácie /11. 6. 2019/ * 10. apríl 1844, Ragusa, Taliansko † 11. jún 1910, Ragusa, Taliansko

Bl. Maria Schinina, zakladateľka kongregácie Narodila sa 10. 4. 1844 v Raguse na Sicílii ako piata dcéra kresťanského šľachtica Jána Battista Schinina a Rosalie Arezzo Grimaldi. Maria mala ďalších 7 súrodencov. Bola pokrstená v tom istom mesiaci. Rodina mala doma ako učiteľa svojich detí kňaza. Od útleho veku Maria nepreukazovala žiadnu náklonnosť k viere či k náboženstvu, ani v sebe ani vo svete. V mladosti sa Maria vzhľadom k požiadavkám doby venovala móde, hre na klavír a v domácom prostredí sa zúčastňovala rada aj tanečných zábav. So svojimi súrodencami hrala v domácom orchestri a keď mala 16 rokoch pričinila sa o vytvorenie prvej hudobnej kapely v Raguse. Pri oslavách zjednotenie Talianska dirigovala koncert na námestí. Dostávali sa jej tiež veľmi časté ponuky na sobáš, ktoré však zakaždým odmietala. Neskôr priznala, že kým ju svet považoval za šťastnú, ju spoločenské akcie nudili. Začala v nich spoznávať falošné radosti a zároveň túžiť po tej pravej, po Ježišovi. Zdalo sa jej, že ju volá a želá si, aby patrila len jemu. Jeho hlas býval ale svetom často prehlušovaný. Vo víre života sa dostavila u Marie kríza. Podieľali sa na nej mnohé okolnosti. V 21 rokoch jej zomrel otec, na duchovných cvičeniach u jezuitov pocítila pri pastoračnej návšteve arcibiskupa jeho odmeranosť voči nej pre elegantné šaty a nakoniec od spovedníka počula výčitku: „Načo vám sú všetky tie čačky?“ Keď sa v roku 1874 oženil jej posledný brat, prestala uznávať všetky záväzky a vyšla si na verejnosť ako prostá dedinčanka. Od svojich blízkych zožala poníženie a rozhorčenie, že je hanbou rodiny. Zo svojich klenotov potom nechala urobiť zlatú korunku pre sošku Panny Márie. Len matka jej rozumela a dokonca ju povzbudzovala k službe chudobným a chorým. Život v pomoci núdznym sa jej zapáčil. Silu získavala dennou účasťou na svätej omši a prijímaním Tela Kristovho. Večer sa v kostole zúčastňovala na modlitbe ruženca a požehnaní. Jej pomoc sa týkala aj väzňov. V r. 1877 sa stala vedúcou združenia Mariánskych dcér. Členky jej pomáhali v milosrdnej činnosti, s vyučovaním náboženstva detí a tiež sa s ňou ochotne podriaďovali vo svojom živote evanjeliovým radám. Maria Schinina sa pre úctu k Panne Márii každú sobotu postila a denne, akonáhle počula odbiť novú hodinu, vysielala k nej strelnú modlitbu: „U tvojich nôh chcem žiť a zomrieť.“ Pri jednej modlitbe pred Najsvätejším Srdcom Ježišovým vnímala jeho hlas: „Počúvaj mojich služobníkov.“ Vtedy v roku 1885 sa zverila mons. La Vecchia s prianím vytvoriť komunitu Mariánskych dcér s rehoľnými sľubmi, v ktorej by sestry pomáhali chorým a osirelým dievčatám. Arcibiskup súhlasil a prvé skladanie šiestich sľubov v novej kongregácii sa uskutočnilo 9. mája 1889. Maria Schinina prijala meno Mária od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Nová kongregácia Raguských sestier Najsvätejšieho Srdca Ježišovho mala v hlavnom programe uctievanie Božského Srdca s odčiňovaním urážok, ktoré sa mu dostávajú. Sestry najskôr sídlili v prenajatom penzionáte Tommaseum a neskôr im bola zverená obecná nemocnica. V roku 1890 sa Maria stretla s pápežom Levom XIII. a dostáva špeciálne požehnanie pre svoju činnosť s núdznymi. Kongregácia zapúšťala korene veľmi pozvoľna a to bolo dôvodom výhrad biskupa z Noto, že nebolo potrebné novú rehoľnú spoločnosť zakladať. Najmä pre svoju mladosť sa Maria považovala za hriešnicu a snáď z pokory samu seba nazývala „veľkým oslom.“ Vždy všetko trpezlivo znášala s vedomím svojej úbohosti. Vedela tiež, že kto sa dobre pozná, je láskavý voči Bohu, blížnym aj k sebe samému. Preto sestry naučila strelnú modlitbu: „Pane daj, nech spoznám Teba aj seba.“ Asi 10 rokov pred smrťou začala Mariu trápiť arytmia srdca a tiež trpela nervovým vypätím. Po mozgovej trombóze prijala sviatosti chorých a čoskoro v izbe zomrela s poslednou výzvou k vzájomnej láske. V čase svojej smrti mala zverených 17 sestier, z toho 5 noviciek a ďalej 24 starých žien vyžadujúcich starostlivosť a 25 osirelých dievčat. Dnes je sestier v jej rehoľnom spoločenstve viac než 530 v 59 rehoľných domoch najmä v Kanade a v Poľsku. Maria Schinina bola blahorečená 4. novembra 1990 Jánom Pavlom II. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie