Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätí Valér a Rúfus, mučeníci /14. 6. 2019/ † okolo 304 Soissons, Francúzsko Význam mena: Valér = mocný, silný; Rúfus = ryšavý, hrdzavý (z lat.) Atribút: palma

Svätí Valér a Rúfus, mučeníci Podľa tradície boli sv. Valér a Rúfus umučení za čias prenasledovania kresťanov, keď v Ríme vládol cisár Dioklecián. Boli skladníkmi, na starosti mali cisárske sýpky, ktoré boli situované na území dnešného Francúzska pri Soissons. Bolo to na ceste, ktorá viedla do Ríma. Boli presvedčenými a horlivými kresťanmi a šírili evanjelium. Táto horlivosť sa však nepáčila ich nadriadenému, pohanovi Riziovarovi, ktorý sa rozhodol ich odstrániť. Oni sa o tom dozvedeli, ušli a ukryli sa v jaskyni na okolí. Skoro ich však našli, sťali ich a ich telá hodili do rieky Vesle. Presný dátum ich smrti nie je známy, no bolo to na prelome 3. a 4. storočia. Ich mená sa spomínajú už v Hieronymovom martyrológiu, odkiaľ prešla ich spomienka s nezmeneným dátumom – 14. júna – aj do ďalších martyrológií. Relikvie sv. Valéra a Rúfusa sa nachádzajú v katedrále v Soissons. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie