Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Elizej, prorok /14. 6. 2019/ * Severné kráľovstvo Izraela † Samária Význam mena: Môj Boh je spása (hebr.)

Svätý Elizej, prorok Starozákonný prorok Elizej /tiež Elisha, אֱלִישָׁע hebr., Ἐλισ[σ]αῖος gr., Elisaeus lat./ nepatrí medzi štyroch veľkých a ani dvanástich malých prorokov, ktorí zanechali prorocké spisy zachytené v Biblii. Predstavuje však so svojím učiteľom Eliášom veľmi silné prorocké osobnosti, ktoré boli späté s pohnutými dejinami Izraela. Jeho osudy a skutky sú zachytené v Prvej (podľa staršieho rátania v Tretej) knihe kráľov od 19,16 po 2 Kr 13,20. Elizej pochádzal zo severovýchodnej Palestíny, z galilejsko-samarijského pohraničia. Jeho otec Safat bol bohatý držiteľ pôdy. Keď prorok Eliáš povolal Elizeja do prorockej služby, ten práve oral na otcovej roli. „Dvanásť záprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanástom“. Keď naňho Eliáš hodil svoj plášť ako znak povolania, Elizej si vyžiadal iba dovolenie rozlúčiť sa s rodičmi. Na znak toho, že definitívne končí s minulým spôsobom života, zabil voly, na ktorých oral, uvaril či upiekol ich mäso a pohostil tých, čo s ním pracovali. Bola to veľmi nezvyčajná rozlúčka: rozhodná, ale pritom ohľaduplná voči tým, ku ktorým ho dovtedy viazali rodinné a spoločenské putá.Za istý čas bol Eliášovým sluhom a spoločníkom. Ale keď „Eliáš vystúpil vo víchrici do neba“ (2 Kr 2, 11), Elizej zdedil jeho plášť i jeho prorocké poslanie. Bol predovšetkým „Boží muž“. V Božom mene ohlasoval a často zázračne sprostredkoval Božiu spravodlivosť: záchranu i záhubu, odmenu i trest. Izraelské dejiny toho obdobia sú plné násilia a boja vyznavačov jedného Boha so ctiteľmi pohanských modiel, nepriateľov Izraela s vyvoleným národom. Prorok stojí jednoznačne na strane a v službe vyvoleného národa, ale keď sa Izraeliti zaťato stavajú proti Bohu, neváha ich odsúdiť a prorokovať proti nim. Elizej však nebol iba bezcitný vykonávateľ spravodlivosti. V biblickom rozprávaní nachádzame aj state, ktoré prezrádzajú hrejivú ľudskosť, prejavy vďačnosti a milosrdenstva. Vidíme ich v jeho vzťahu k sunamitskej hostiteľke (2 Kr 4,8-37; 8,1-6), v pomoci zadĺženej žene (2 Kr 4,1-7), vo veľkodušnosti voči Aramejcom, ktorí ho prišli zajať (2 Kr 6,1-23).Nechcel nič prijať za dobrodenia, ktoré konal v Božom mene. Tak odmietol bohaté dary sýrskeho vojvodcu Námana. A zase naopak, tvrdo potrestal malomocenstvom svojho sluhu, ktorý si v prorokovom mene vypýtal od Sýrčana peniaze. (2 Kr 5,1-27) Prorok Elizej zomrel v čase panovania izraelského kráľa Joasa, Joachazovho syna, niekedy okolo r. 790 pr. Kr. Starozákonná Kniha Sirachovho syna (po latinsky nazývaná aj Ecclesiasticus) hovorí o prorokovi Elizejovi (Sir 48,13-15):„(Keď) Eliáša zastrela víchrica, Elizej bol naplnený jeho duchom. Za života sa nebál nijakého vladára, nikto v ňom nemal prisluhovača. Nič mu nebolo nemožné, jeho telo si aj v hrobe zachovalo prorockú moc. Za života konal zázraky, ale aj mŕtvy ešte konal podivuhodné skutky.“ Nespomína sa len v Biblii ale aj v Koráne. Eliáš je teda uctievaný ako prorok v judaizme, kresťanstve a v islame. Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie