Svätý Pavlín z Noly, biskup /22. 6. 2019/ * okolo 353 Bordeaux, Francúzsko † 22. jún 431 Nola, Taliansko Význam mena: malej postavy (lat.) Atribút: biskupský pastorál (berla) Patrón miest Nola, Regensburg a mlynárov

Svätý Pavlín z Noly, biskup Pavlín, menovaný aj Pontius Meropius Anicius, sa narodil okolo r. 353-355 v Burdigalae (Bordeaux) v južnom Francúzsku, v bohatej senátorskej rodine. Básnik Ausonius, ktorý neskôr vychovával aj cisára Graciána, vyučoval Pavlína poetiku a rečníctvo. Pavlín tak dostal mimoriadne akademické vzdelanie. Najväčšmi vynikol ako rečník. V roku 381 bol miestodržiteľom Campanie, okolia hlavného mesta. Okolo r. 383-384 sa na krátky čas vrátil do svojho rodného Francúzska, odkiaľ potom odišiel do Španielska a oženil sa s kresťankou Therasiou, s ktorou mal syna Celsa. Ten im však čoskoro zomrel. Therasia bola bohatá a nábožná a ako veľmi dobrá kresťanka sa usilovala urobiť svojho manžela, ešte pohana, šťastným nielen časne, ale aj večne. Pavlín zdedil po otcovi veľa majetkov. Jeho bohatstvo a vysoký úrad, vzdelanosť a dobrotivosť mu získali priateľstvo mnohých vznešených mužov. A predsa nebol šťastný, v srdci pociťoval akúsi prázdnotu. Cisár ho posielal v úradných veciach do rozličných krajín, kde sa zoznámil s mnohými biskupmi a kňazmi. U týchto svätých mužov spoznal, čo je pravý život, čo je opravdivá čnosť a sebazapieranie. Manželka Therasia mu radila, aby si týchto mužov vyvolil za priateľov a nasledoval ich, potom vraj bude spokojný a celkom šťastný. Pavlín ju poslúchol a toto obdobie života zakončil krstom. Po krste sa stala premena v jeho živote, obrátil sa k utiahnutému životu, opustil Francúzsko a odišiel do Španielska. Pre toto obrátenie sa rozhodol pod vplyvom bolestných skúseností a rodinných žiaľov: smrť brata a jediného syna. Zatúžil po utiahnutom, tichom a zbožnom domáckom živote, po kresťanskej poníženosti a chudobe. Spolu s manželkou sa rozhodli predať svoje majetky, peniaze rozdať chudobným, vykúpiť zajatých z otroctva a nechať si iba toľko, čo potrebovali na prežitie. Odišli na svoj malý majetok v Španielsku blízko Barcelony. Tam žil s manželkou ako brat a sestra novým životom, životom pustovníckym. Vtedy ho všetci priatelia opustili a opovrhovali ním. Netrvalo však dlho a všetci, ktorí Pavlína predtým hanili a znevažovali, začali ho obdivovať. Aby mal pokoj od ľudí, rozhodol sa, že odíde do Campanie v Taliansku. Chcel sa usadiť blízko mesta Noly, pri hrobe mučeníka sv. Félixa, a tam viesť pustovnícky život. Pred jeho odchodom však ľud i duchovenstvo žiadalo, aby bol vysvätený za kňaza. Jeho obdivovatelia chceli, aby neodchádzal a zostal medzi nimi ako kňaz. Na mnohé prosby Pavlín prijal túto vysviacku, ale s podmienkou, že vysviacka za kňaza ho nebude viazať k tamojšej cirkevnej obci a bude môcť odísť, kam bude chcieť. Jeho dávny sen odísť do Noly sa teda stal skutočnosťou. V roku 395 s manželkou Therasiou, teraz spoločníčkou jeho zdržanlivého života, a s niekoľkými priateľmi a učeníkmi prišiel do Noly pri Neapole a tam sa usadil, vytvoriac takto malú družinu askétov. On a jeho družina žili podľa pravidiel, ktoré im dal sv. Martin, biskup z Tours. Pavlínova hrdinská obetavosť všade budila veľký obdiv. Pavlín však odmietal všetky chvály a skromne vravel: „Opúšťame veci pominuteľné, aby sme dostali nepominuteľné.“ Jeho meno sa vtedy tak preslávilo, že ľudia so všetkých stavov putovali do Noly, aby ho videli. Pätnásť rokov viedol prísny pustovnícky život. Ale staral sa aj o dobro blížnych. Po smrti biskupa v Nole ho ľud zvolil za nástupcu. Biskupstvo v Nole sa stalo bohatým na kresťanské čnosti. V roku 431 ochorel. Mal veľké bolesti a pichanie v boku. Jeho duša opustila smrteľné telo dňa 22. júna 431. Telesné pozostatky sv. Pavlína sú uložené v Nole. Pápež sv. Pius X. rozšíril sviatok sv. Pavlína na celú cirkev. ZDROJ:www.životopisysvatych.sk