« Späť

Životopisy svätých

Bl. Mária Pia Mastena, rehoľníčka, zakladateľka Rádu Presvätej tváre /27. 6. 2019/ vlastným menom Terézia Mária * 7. december 1881 Bovolone, Taliansko † 28. jún 1951 Rím

Bl. Mária Pia Mastena, rehoľníčka, zakladateľka Rádu Presvätej tváre Terézia Mária Mastena sa narodila 7. decembra 1881 v meste Bovolone v talianskej provincii Verona ako najstaršia z piatich detí. Dokumenty opisujú jej rodičov ako príkladných kresťanov, horlivých vo viere a v dobročinnej práci. Najmladší Tarcisio vstúpil do Rádu bratov kapucínov a tiež zomrel v povesti svätosti. Terézia Mária prijala s veľkým oduševnením prvé sväté prijímanie 19. marca 1891 a pri tejto príležitosti zložila osobný sľub čistoty. 27. augusta 1891 prijala sviatosť birmovania. Počas dospievania bola veľmi usilovná v náboženských povinnostiach a farských aktivitách, predovšetkým ako učiteľka náboženstva. Onedlho pocítila volanie do zasväteného života a nasledovala ideál, ktorý bol charakteristický silnou oddanosťou Eucharistii a Presvätej tvári. V štrnástich rokoch požiadala o vstup do zasväteného života a v roku 1901 bola prijatá do postulátu v Inštitúte milosrdných sestier vo Verone. S povolením nadriadených 11. apríla 1903 zložila sľub, že bude zástupnou obeťou. Práve v ten istý deň sa zrodila pre večný život mystička z Lucca, svätá Gemma Galgani. Rehoľné rúcho prijala 29. septembra 1902, 24. októbra 1904 zložila rehoľné sľuby a prijala meno sestra Passitea Mária od Dieťaťa Ježiš. Jej požehnaný život bol poznačený zvláštnou duchovnou intenzitou. Sama neskôr hovorila, že to bola doba milosti a požehnania. Zvlášť spomínala s úctou a láskou na predstavených a na sestry z Inštitútu sestier milosrdenstva. Zápal, ktorý zažila v tomto Inštitúte, bol pre ňu inšpiráciou, aby si dala sľub, že sa bude usilovať hľadať dokonalosť vo všetkých veciach. Bola učiteľkou na rôznych miestach v regióne Veneto. Viac ako devätnásť rokov pôsobila v Miane pri Trevise, kde sa venovala intenzívnemu apoštolátu pre slabých a postihnutých študentov všetkých vekových kategórií. So súhlasom predstavených a s povolením Svätej stolice vstúpila 15. apríla 1927 do cisteriánskeho kláštora vo Veglie, aby si splnila hlbokú túžbu po kontemplatívnom živote. Dňa 15. novembra 1927 s podporou biskupa Eugenia Beccegata z Vittorio Veneto opustila kláštor a znovu začala učiť. Na jeho podnet začala rozmýšľať o založení rehoľného inštitútu. V rokoch 1930-1936 učila v San Fior (severne od Trevisa). Zamerala sa hlavne na chudobné a opustené deti. Otvorila pre ne školu a vývarovňu. Zároveň hľadala spolupracovníčky. 24. októbra 1932 s povolením biskupa začali nosiť rehoľný habit. Kánonicky bola rehoľa Presvätej tváre schválená 8. decembra 1936, kedy Terézia Mária zložila večné sľuby a svoje meno si zmenila na Mária Pia. Konečné schválenie pápežom po veľkých ťažkostiach dosiahla 10. decembra 1947. Celá nasledujúca apoštolská služba bola venovaná zriadeniu a rozvoju kongregácie, a to prostredníctvom novej podpory pre chudobných, trpiacich a nemohúcich. Ku koncu života zverila Inštitút charizme „znovuzrodenia, obnovenia a znovuodhalenia obrazu láskavého Ježiša v dušiach“. Zomrela náhle v Ríme 28. júna 1951. Pochovali ju na cintoríne Verano, no v roku 1953 jej telesné pozostatky preniesli do San Fior. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Benedikt XVI. v roku 2005. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie