« Späť

Životopisy svätých

Svätí Louis a Zélie Martinovci, manželia /12. 7. 2019/ Prví manželia v histórii Cirkvi kanonizovaní spolu ako manželský pár.

Svätí Louis a Zélie Martinovci, manželia Louis Martin * 22. august 1823 Bordeaux, Gironde, Francúzsko † 29. júl 1894 Arnières-sur-Iton, Eure, Francúzsko Louis Joseph Aloys Stanislaus Martin bol tretie z piatich detí Pierra-Françoisa Martina a Marie-Anne-Fanie Boureau. Všetci jeho súrodenci zomreli prv, než dosiahli tridsať rokov. Keďže pochádzal z rodiny vojaka, zvykli sa často sťahovať, až sa napokon usadili v Alençone, kde Louis absolvoval základnú školskú dochádzku. Počas štúdia hodinárstva v Rennes, Štrasburgu a Paríži v ňom dozrievalo rozhodnutie zasvätiť sa Bohu v kláštore svätého Bernarda u Augustiniánov. Pre ťažkosti s latinčinou ho v kláštore odmietli, následne (v roku 1850) si otvoril obchod so šperkami a hodinami v Alençone. Až do roku 1858, kedy uzavrel manželstvo so Zélie Guerin, trávil čas prácou, koníčkami (predovšetkým rybačkou), meditáciami a stretnutiami. Bol členom Vital Romet, spoločenstva dvanástich mladých kresťanov a kňaza o. Hurela a tiež slúžil núdznym v spoločnenstve sv. Vincenta de Paul. Jeho matka, ktorá ho nerada videla slobodného, by ho rada videla ženatého so Zélie Guerin, s ktorou sa učila vyrábať známu alenconskú čipku. Prvé stretnutie Louisa a Zélie na moste v štvrti sv. Leonarda bolo rozhodujúce. Manželstvo uzavreli 13. júla 1858 v kostole Notre Dame. Spoločný život trval 19 rokov. Spočiatku žili v čistote aj v manželstve, neskôr sa im narodilo deväť detí, päť z nich prežilo. Korešpondencia pani Martinovej odhaľuje hlbokú lásku, ktorá spájala pár. Tiež opisuje ​​každodenný život, starostlivosť jej manžela o vzdelávanie detí, jej hlbokú vieru, vplyv spoločenského života na život rodiny (v tom čase končilo Druhé cisárstvo a rodila sa Tretia republika). Rovnako sa v korešpondencii dá nájsť svedectvo dôvery počas utrpenia pani Martinovej, ktoré jej priniesla rakovina. Pani Martinová sa narodila pre nebo 28. augusta 1877 vo veku 46 rokov. Ovdovelý Louis sa rozhodol presťahovať sa s dcérami do Lisieux, kde žila rodina jeho manželky. Po vstupe jeho dcéry Terézie od Ďieťaťa Ježiša a Svätej Tváre do Karmelu (1888) u neho prepukla choroba, kvôli ktorej bol hospitalizovaný v nemocnici Bon Sauveur v Caen. V obdobiach, keď sa mu prilepšilo, sa obetavo staral o ostatných pacientov. Dožil ochrnutý, v kruhu svojej rodiny. Pre nebo sa narodil 29. júla 1894 , vo veku 71 rokov. Zélie Guérin * 23. december 1831 Saint-Denis-sur-Sarthon, Orne, Francúzsko † 28. august 1877 Alençon, Orne, Francúzsko Azélie-Marie „Zélie“ Martinová rodená Guérin sa narodila 23. decembra 1831. Pre tvrdú a prísnu výchovu zo strany matky nemala podľa vlastných slov šťastné detstvo. To poznačilo jej charakter a pravdepodobne tu možno hľadať príčinu jej škrupulóznosti, ktorou sa vyznačoval jej život a spiritualita. Po skončení štúdií chcela vstúpiť k sestrám vincentkám, ale predstavená jej žiadosť o vstup odmietla, pravdepodobne pre jej zdravotné problémy (trpela bolesťami hlavy a mala ťažkosti s dýchacími cestami). Zélie začala vyrábať preslávenú alenconsku čipku a od roku 1853 pôsobila ako renomovaný výrobca veľmi kvalitnej čipky. V obchode sa jej darilo. Do dielne si najímala čipkárov, ku ktorým sa správala s veľkou láskavosťou, ako k členom rodiny. Pomáhala všetkým blížnym, ktorí to potrebovali. V apríli 1858 sa na moste svätého Leonarda stretla s mladým mužom, Louisom Martinom, ktorý na ňu veľmi zapôsobil. Pri pohľade na neho počula vnútorný hlas „tohoto som ti pripravil“. Zosobášili sa 13. júla 1858 v kostole Notre Dame, oddával ich o. Hurel. Pani Martinová manžela oddane milovala, „viac než svoj ​​život“, ako mu napísala. Od roku 1860 až do roku 1873 sa im narodilo deväť detí, štyri z nich zomreli v mladom veku. Pani Martinová v jednom z listov napísala: „Zbožňujem deti! Narodila som sa, aby som mala deti.“ Vzdelávaniu dcér venovala všetku svoju energiu. Základom vzdelávania bola dôvera voči Bohu. Chcela pre svoje deti to najlepšie – chcela, aby sa stali svätými. To však vôbec neznamenalo nudný a upätý život – organizovala im aj oslavy, hry… V roku 1865 sa začal jej bolestný boj s rakovinou. Zélie prežívala chorobu s veľkou odovzdanosťou v Božiu prozreteľnosť. „Ak ma dobrý Boh chce uzdraviť, budem veľmi šťastná, pretože hlboko v duši túžim žiť, bolí ma opustiť manžela a deti. Ale na druhej strane, vravím si: «ak nevyzdraviem, budem pre nich nápomocnejšia vo večnosti«“ Zélie sa narodila pre nebo 28. augusta 1877. Jej najmladšia dcéra, sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre, o matke povedala: „Milovala som mamin úsmev, jej hlboký pohľad, ktorým akoby hovorila «…idem do neba, hľadieť na Boha!«.“ Benedikt XVI. 19. októbra 2008 vyhlásil manželov Martinových za blahoslavených. Svätorečení boli 18. októbra 2015 pápežom Františkom na Námestí sv. Petra počas trvania Synody o rodine. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie